Vodopád na Antarktíde, z ktorého tečie tekutina pripomínajúca krv, dostal názov "Blood Falls." Už niekoľko desaťročí láka mnohých bádateľov a výskumníkov, ktorí sa snažia zistiť, čo úkaz spôsobuje. Podľa portálu IFLScience vedci z dlhoročného výskumu odhalili, že tento "krvavý jav" je ešte oveľa zvláštnejší, ako sa na prvý pohľad zdá.
Čo vytvára tento červenkastý odtieň?
Blood Falls prvýkrát objavil v roku 1911 britský prieskumník Thomas Griffith Taylor počas jednej z prvých antarktických expedícií Európanov. V tom čase sa on a jeho posádka domnievali, že za krvavú farbu vodopádu môžu červené riasy. Až v 60. rokoch 20. storočia však vedci zistili, že sfarbenie je v skutočnosti výsledkom solí železa a hydroxidu železitého, ktoré boli vytlačené z ľadovej pokrývky.
Tekutá voda pod bodom mrazu
Ďalší výskum z roku 2009 zistil, že tekutina presakujúca z ľadovca Taylor pochádza zo slaného jazera, ktoré je uväznené v ľade približne 1,5 až 4 milióny rokov. V skutočnosti je však súčasťou oveľa väčšieho podzemného komplexu, kde sa nachádza obrovské množstvo slanej vody.
Analýza tiež ukázala, že lokalita je domovom vzácneho ekosystému baktérií, ktoré tam žijú aj v takmer úplnej absencii kyslíka. To znamená, že dokážu existovať aj bez fotosyntézy a pravdepodobne prežívajú prostredníctvom cyklovania železa zo slaného jazera. Podzemná voda je tiež hlboko pod bodom mrazu, pričom po vyliatí na povrch dosahuje teplotu okolo -7 stupňov. Tekutá však zostáva práve vďaka vysokému obsahu soli.
Aké závery štúdia prináša?
Vedci sa teraz snažia zistiť, aké podmienky pretrvávali na planéte v období, keď krvavá voda uviazla pod masou ľadu. Použijú spomínaný výskum baktérií z podzemného komplexu, aby mohli objasniť, ako sa existencia rozvíjala v časoch, keď bola celá zemeguľa zamrznutá. Výsledky určia, či by tieto potenciálne formy života mohli existovať aj na iných planétach s podobnými podmienkami, ako napríklad na Marse.