03. okt. 2022 o 16:50
Miloš Audi, iflscience.com

Krvavé vodopády Antarktídy pripomínajú bránu do pekla. Vedci hľadali vysvetlenie desaťročia

placeholder
Z ľadovca na Antarktíde vyteká voda podobná krvi.
Zdroj: twitter.com/Kerria

Taylorov ľadovec na Antarktíde ukrýva vodu, ktorá vyzerá ako krv. Úkaz študujú výskumníci už viac ako sto rokov. Pritom by mohol byť kľúčovým k existencii života na okolitých planétach.

Zaujímavosti
03. okt. 2022 o 16:50
Krvavé vodopády Antarktídy pripomínajú bránu do pekla. Vedci hľadali vysvetlenie desaťročia

Taylorov ľadovec na Antarktíde ukrýva vodu, ktorá vyzerá ako krv. Úkaz študujú výskumníci už viac ako sto rokov. Pritom by mohol byť kľúčovým k existencii života na okolitých planétach.

Vodopád na Antarktíde, z ktorého tečie tekutina pripomínajúca krv, dostal názov "Blood Falls." Už niekoľko desaťročí láka mnohých bádateľov a výskumníkov, ktorí sa snažia zistiť, čo úkaz spôsobuje. Podľa portálu IFLScience vedci z dlhoročného výskumu odhalili, že tento "krvavý jav" je ešte oveľa zvláštnejší, ako sa na prvý pohľad zdá.

Čo vytvára tento červenkastý odtieň?

Blood Falls prvýkrát objavil v roku 1911 britský prieskumník Thomas Griffith Taylor počas jednej z prvých antarktických expedícií Európanov. V tom čase sa on a jeho posádka domnievali, že za krvavú farbu vodopádu môžu červené riasy. Až v 60. rokoch 20. storočia však vedci zistili, že sfarbenie je v skutočnosti výsledkom solí železa a hydroxidu železitého, ktoré boli vytlačené z ľadovej pokrývky.

Tekutá voda pod bodom mrazu

Ďalší výskum z roku 2009 zistil, že tekutina presakujúca z ľadovca Taylor pochádza zo slaného jazera, ktoré je uväznené v ľade približne 1,5 až 4 milióny rokov. V skutočnosti je však súčasťou oveľa väčšieho podzemného komplexu, kde sa nachádza obrovské množstvo slanej vody.

Analýza tiež ukázala, že lokalita je domovom vzácneho ekosystému baktérií, ktoré tam žijú aj v takmer úplnej absencii kyslíka. To znamená, že dokážu existovať aj bez fotosyntézy a pravdepodobne prežívajú prostredníctvom cyklovania železa zo slaného jazera. Podzemná voda je tiež hlboko pod bodom mrazu, pričom po vyliatí na povrch dosahuje teplotu okolo -7 stupňov. Tekutá však zostáva práve vďaka vysokému obsahu soli.

Aké závery štúdia prináša?

Vedci sa teraz snažia zistiť, aké podmienky pretrvávali na planéte v období, keď krvavá voda uviazla pod masou ľadu. Použijú spomínaný výskum baktérií z podzemného komplexu, aby mohli objasniť, ako sa existencia rozvíjala v časoch, keď bola celá zemeguľa zamrznutá. Výsledky určia, či by tieto potenciálne formy života mohli existovať aj na iných planétach s podobnými podmienkami, ako napríklad na Marse.