V akom veku dosiahneme vrchol fyzických a mentálnych síl? Odpoveď nie je taká, akú ste čakali

V niektorých oblastiach naozaj dominujú mladšie ročníky. Týka sa to napríklad aktivít, v rámci ktorých sa vyžaduje výbušnosť a vysoké tempo (futbal, šprint). V tom sú najlepší ľudia okolo 25. roku života. Avšak pri vrcholových či vytrvalostných športoch, akými sú maratónsky beh alebo plávanie na dlhšiu vzdialenosť, dosahuje človek svoje maximum až okolo štyridsiatky, uvádza portál DailyMail.

V jednoduchosti povedané, každý šport, pri ktorom sa telo spolieha na rýchle svalové vlákna, je vhodnejší pre mladého človeka. S vekom sa spomínané svaly postupne atrofujú, čo znamená, že pre staršie ročníky je náročnejšie bežať alebo plávať tak rýchlo, ako to dokážu mladší konkurenti. No v prípade, že ide o dlhodobejšiu výdrž a sústredenie sa na aktivitu, najlepšie sú na tom ľudia, ktorí majú približne 40 rokov.

Vynikajú tak hlavne vo vytrvalostných športoch, akými sú beh na dlhé trate a bicyklovanie. Tieto aktivity totiž zapájajú tie svalové vlákna, ktoré sa vo veľkej miere spoliehajú na kyslík a generujú energiu na nepretržité svalové kontrakcie počas dlhšieho časového obdobia.

Okrem fyzickej stránky sa však výskumníci zaoberali aj tou mentálnou. Zistili pritom, že ľudia mali najbohatšiu slovnú zásobu počas 65. roku, zatiaľ čo všeobecná inteligencia a vedomosti sú na svojom vrchole vo veku 40 až 50 rokov.

Mladí ľudia majú zas pomerne často bohatú predstavivosť a sú otvorení rozličným názorom. Výskumy ale naznačujú, že to nemusí byť pravidlo. Aj napríklad taká kreativita a inovácia, teda vlastnosti, ktoré si ľudia často spájajú s mladosťou, môžu dosahovať svoj vrchol v neskoršom veku.

Starší ľudia sú tiež často zručnejší v experimentálnom myslení, teda myslení, ktoré odzrkadľuje rokmi nahromadené vedomosti, vzdelanie a skúsenosti. Experimentálni myslitelia, ktorých schopnosti vrcholia približne v 55 rokoch, sú schopní generovať množstvo alternatív pre široký rad výziev, ktorým musia čeliť. Práve to zvyčajne vedie k nápaditým riešeniam problémov. Tento typ myslenia je dôležitý najmä v oblasti vedeckého výskumu, pre ktorý je typický vek 46 až 55 rokov.

Výskumy si totiž vyžadujú zváženie širokej škály možností na vysvetlenie určitej hypotézy, ako aj na vytvorenie nových spôsobov, ako daný výskum vykonať. Ďalší vzor kreatívneho alebo inovatívneho myslenia je označovaný ako koncepčné myslenie. To človeku pomáha popasovať sa s abstraktnými myšlienkami a úvahami, ktoré sú nápomocné pri riešení problémov a pri zohľadňovaní rôznych uhlov pohľadu. Ľudia v rámci tohto myslenia dosahujú vrchol okolo 25. roku. Napriek tomu ale platí, že každý môže dosahovať fyzické aj mentálne vrcholy v rôznom veku.