Vzácny objav českých vedcov v Egypte: Našli hrobku neznámeho pisára. Chránia ju magické texty

Výskumníci stojaci za objavom na pohrebisku Abúsír (južne od Káhiry) uviedli, že jeho hrobka bola vydrancovaná približne v 5. storočí nášho letopočtu. Za zmienku ale stojí výzdoba. V prípade starých Egypťanov nebolo ničím neobvyklým, že steny a strop pohrebnej komory boli pokryté obrazmi bohov a bohýň, uvádza portál IFLScience. Okrem toho sa tam ale vyskytli aj špecifické magické formulky.

Archeológovia si všimli znázornenie boha slnka Ra a obrazy bohýň Eset a Nebthety, ktoré zdobia steny sarkofágu. Nechýba ani bohyňa Západu (nie svetovej strany, ale miesta, kde zapadá slnko–symbol smrti) a západných krajín Imentet, ako aj Geb, teda boh zeme. "Bohyňa Západu v sarkofágu predstavuje ochrankyňu, sprievodkyňu a symbolickú matku zosnulého," vysvetlil Jiří Janák, ktorý v rámci terénneho výskumu analyzuje a interpretuje náboženské a magické texty. Steny a sarkofág sú pokryté rôznymi hieroglyfmi - od chválospevov až po mnohé rituálne formulky. Tie mali Džehutiemhatovi umožniť ľahký prechod do posmrtného života a chrániť ho aj po smrti.

To, čo odlišuje túto hrobku od ostatných, sú magické formulky, ktoré mali telo chrániť pred hadmi. "Takýto silný dôraz na hady bol pravdepodobne dôsledkom osobného výberu majiteľa hrobky. Nie je známy žiadny podobný prípad s takou nadmernou pozornosťou na tento typ formuliek," uviedol riaditeľ CIE Miroslav Bárta. Zaujímavosťou je, že hady spomínané v týchto magických textoch jednak predstavovali potenciálne nebezpečenstvo, no zároveň mohli slúžiť aj ako ochrancovia zosnulého. Uhryznutie jedovatým hadom bolo v starovekom Egypte oveľa bežnejšie ako v súčasnosti, pretože klíma bola o niečo vlhkejšia a úrodnejšia. Práve to umožnilo, aby sa hady hojne rozmnožovali.

"Vchod do neďalekej pohrebnej komory chránili strážcovia brán zo 144. kapitoly Knihy mŕtvych," uviedla Renata Landgráfová, odborníčka na staroegyptský jazyk a texty. Jedným dychom dodala, že v prípade Džehutiemhata hrali túto úlohu hady z Textov pyramíd. Kúzla proti útokom hadov ho však nedokázali ochrániť pred osteoporózou a opotrebovaním chrbtice v dôsledku celodenného sedenia a písania. Zomrel vo veku iba 25 rokov, čo vedie výskumníkov k podozreniu, že jeho problémy s kosťami mali genetický pôvod.

"Zdá sa, že išlo o súčasť jeho DNA, pretože osteoporóza sa zvyčajne vyskytuje v neskoršom veku," vysvetlil Bárta. Odborníci tvrdia, že aj ostatní zosnulí, ktorých hrobky boli blízko tej Džehutiemhatovej, mali rovnakú chorobu ako on. Práve to ich doviedlo k záveru, že to mohli byť príbuzní. Najvýraznejšou bola iba hrobka jeho matky, ktorá mala meno "Núbijská líška" napísané nezvyčajným spôsobom. Aj z tohto dôvodu ide o významný objav, ktorý odborníkom výrazne dopomohol k lepšiemu pochopeniu života v starovekom Egypte.