Celý rok bez leta? Ľudia pred 2 storočiami zažili nezvyčajný jav. Spôsobila ho veľká katastrofa

Leto na Slovensku sa väčšinou vyznačuje vysokými teplotami, jasnou oblohou a nižším úhrnom zrážok. V roku 1816 sa však udial bizarný jav, ktorý spôsobil, že severná pologuľa Zeme celý rok nemala letné dni. Ako informoval portál IFLScience, tento fenomén spôsobil poľnohospodárske a majetkové škody, ktoré viedli až k hladomoru.

Rok 1816 je u odborníkov známy ako rok bez leta. V globálnom meradle totiž teploty klesli o približne 0,7 stupňa Celzia a v dôsledku toho sa poveternostné vzorce na celom svete narušili.

Najviac si to odniesli krajiny ako Spojené štáty, Čína či sever Európy. V USA sa mnohí obyvatelia stretli so snehom v júli či zamrznutými riekami. Starý kontinent zase čelil silným prívalovým dažďom, pričom v Írsku neprestalo pršať osem týždňov po sebe. Dôsledky poklesu globálnej teploty sa v Ázii vyznačovali narušením obvyklého monzúnového obdobia, čo viedlo k suchám. To spôsobilo, že úroda vo viacerých regiónoch nebola dostatočná.

V mnohých zasiahnutých oblastiach na severnej pologuli viedla neúspešná úroda k hladomoru. Predpokladá sa tiež, že táto udalosť zapríčinila obrovskú migráciu farmárov z východu USA na stredozápad, ktorý je vďaka tomu dodnes intenzívne poľnohospodársky zameraný.

Ukázalo sa, že tento nezvyčajný jav spôsobil jeden ostrov v Indonézii. Tam 5. apríla 1815 začal prudko vybuchovať stratovulkán Mount Tambora, pričom sa predpokladá, že išlo o najsilnejšiu erupciu v zaznamenanej histórii.

Odborníci uviedli, že takéto veľké sopečné erupcie môžu ovplyvniť klímu planéty aj na niekoľko mesiacov. Spôsobujú to drobné častice popola, ktoré zostanú v stratosfére a zablokujú slnečné svetlo, čo vedie k ochladeniu. Pokles teploty však mohol spôsobiť aj vyvrhnutý oxid siričitý. Ten sa spája s vodou v stratosfére a vytvára kyselinu sírovú, ktorá odráža prichádzajúce slnečné žiarenie, ktoré by inak zohrialo planétu.

Napriek tomu, že tento jav mohol spôsobiť rok bez leta, dlho nebolo známe, do akej miery. V roku 2019 však geológ Andrew Schurer a jeho kolegovia použili klimatické modely, aby zistili, aké by mohlo byť počasie, keby sopka nevybuchla. Hoci výsledok naznačoval, že rok 1816 by bol stále nezvyčajne vlhký, model odhalil koreláciu medzi erupciou a dlhými mrazmi. "Odhadujeme, že tento jav zvýšil pravdepodobnosť extrémne nízkych teplôt až 100-krát," uviedol Schurer vo vyhlásení.