Ukrývala baňa v Nemecku stopy po mimozemskom živote? Zo stien visel sliz pripomínajúci červy

Vznik uránovej bane Königstein v malebnom pohorí Elbsandsteingebirge sa datuje do obdobia 60. rokov 20. storočia. Práve vtedy bola jadrová energetika iba v plienkach a svetové mocnosti sa snažili využiť jej možnosti. Baňu zatvorili v 90. rokoch, no dovtedy produkovala viac ako 1 000 ton uránu ročne. Problém nastal vo chvíli, keď v danom období produkcia uránu klesla a úrady sa baňu rozhodli zaplaviť, aby zmiernili akékoľvek environmentálne dopady, uvádza portál ATI.

Po desaťročiach od jej zatvorenia si správcovia bane všimli zvláštne formy života, ktoré sa zakorenili v zatopených stenách. Následne privolali vedcov, aby tieto štruktúry preskúmali a objav ich mimoriadne prekvapil, i keď preň mali racionálne vysvetlenie. V tmavej a vlhkej bani výskumníci identifikovali niekoľko mikróbov. Na stenách viseli oranžové organizmy, ktoré vzhľadom pripomínali dlhé tenké červy. Pohľad sa im naskytol aj na hnedé a biele mikróby, ktoré mali slizovitú konzistenciu.

Väčšina mikroorganizmov nepatrila k jednobunkovým baktériám, ale k mnohobunkovým eukaryotom, teda organizmom s jadrom vo svojich bunkách. Najväčší z týchto mikroorganizmov meral 50 mikrometrov na šírku a 200 mikrometrov na dĺžku. Vzhľadom na zložitosť života v tejto bani boli výskumníci zvedaví, ako môže taký pôsobivý ekosystém prežiť v prostredí, ktoré je mimoriadne kyslé a bez slnečného žiarenia.

Podľa zistení mikróbom umožnilo prosperovať nízke pH bane, vysoké koncentrácie síranov a zvýšené koncentrácie ťažkých kovov. Mnohé z organizmov patria k baktériám, ktoré milujú kyseliny. Znamená to, že generujú energiu vďaka tomu, že využívajú bohaté zásoby železa a síry v bani. Tieto baktérie tvoria slizké stalaktitové štruktúry, ktoré visia na stenách.

Drobné eukaryoty sa tu živia kyslomilnými baktériami a väčšie organizmy zas eukaryotmi. Tento proces neustále pokračuje, a vytvorí tak vysoko efektívny a organizovaný potravinový reťazec. Baňa Königstein nie je jediným nehostinným miestom, kde výskumníci našli pokročilé formy života. V roku 2007 vedci, ktorí študovali reaktor číslo 4 v Černobyle, objavili niekoľko kmeňov húb, ktoré sa živili rádioaktivitou tejto lokality.

Experti zistili, že aj v tých najväčších hĺbkach Severného ľadového oceánu môžu baktérie prosperovať. Napriek tomu, že niektoré časti našej planéty vyzerajú neobývané, určitá forma života si vždy nájde cestu, ako sa prispôsobiť aj extrémnym podmienkam.