Milovníci hororov a nadprirodzena, pozor! Toto je 10 najstrašidelnejších miest sveta

Na prvý pohľad nenápadný dom na islandskom pobreží neďaleko Reykjavíku. No v skutočnosti hostil niekoľko významných svetových osobností a v neposlednom rade je tiež miestom nevysvetliteľných javov. V roku 1986 bol dom dejiskom stretnutia svetových lídrov Ronalda Reagana a Michaila Gorbačova. Návštevou ho poctil aj Winston Churchill či kráľovná Alžbeta II.

Stálou návštevníčkou je ale "The White Lady". Bielu pani mnohí opisujú ako strašidelnú ženu v bielom oblečení, ktorú možno zastihnúť na chodbách i pozemku domu. Niektorí ju považujú za stratenú dušu, ktorá nenašla svoj večný pokoj. Návštevníci hlásia aj iné nadprirodzené zážitky vrátane nevysvetliteľných zvukov alebo pocitu, že ich niekto prenasleduje.

Les Hoia-Baciu neďaleko rumunského mesta Kluž si vyslúžil prezývku bermudského trojuholníka Transylvánie. Zjavné tak je, že sa nepreslávil bujným porastom či exkluzívnymi poľovačkami. Pozornosť začal priťahovať po tom, čo v roku 1968 vojenský technik Emil Barnea údajne nad lesom zachytil na fotografiu UFO.

K ufu sa však pridali aj ďalšie nevysvetliteľné javy. Odvážlivci, ktorí sa nebáli vkročiť do lesa, sa stretli s tajomnými svetielkami a strašidelnými zjaveniami. Pobyt v lese navyše sprevádzajú pocity úzkosti, nevoľnosti či dezorientácie. Svoje o tom vedia aj miestni, medzi ktorými sa príbehy o nezvestných osobách, nevysvetliteľných zmiznutiach a javoch tradujú z generácie na generáciu.

Ostrov bábik nie je klasickým mexickým ostrovom v rozprávkovom Karibiku. Isla de las Muñecas, ako znie jeho španielsky názov, je zapísaný v zozname svetového dedičstva UNESCO, za čo vďačí bohatej histórii. Dnes je však známy najmä vďaka stovkám bábik, ktorými je ostrov posiaty.

Podľa legendy má na strašidelnom statuse ostrova zásluhu miestny pustovník Julian. Pustovníkovi sa zjavil duch dievčatka, ktoré sa pri ostrove za záhadných okolností utopilo, a vysvetlila mu, čo sa v osudný deň stalo. Julian dokonca našiel vo vode bábiku patriacu nebohému dievčatku a na jej pamiatku ju vyvesil na strom.

Juliana však duch dievčatka prenasledoval a tak v snahe potešiť jej ducha začal po ostrove vešať ďalšie bábiky. Po 50 rokoch zbierania bábik bol Julian nájdený mŕtvy. Utopil sa na rovnakom mieste ako spomínané dievčatko.

Znepokojujúce miesto, ktoré priťahuje lovcov duchov i nadšencov histórie. Takým je nemocničný komplex Beelitz-Heilstätten neďaleko Berlína. Vybudovaný bol v 19. storočí a slúžil najmä ako sanatórium pre pacientov s tuberkulózou.

Počas prvej svetovej vojny tu boli umiestňovaní zranení vojaci, medzi ktorými sa v tom čase ocitol aj Adolf Hitler. Zranení nacistickí vojaci sem prichádzali aj počas druhej svetovej vojny a od roku 1945 až do pádu Berlínskeho múru slúžil komplex ako vojenská nemocnica pre Sovietov.

Odvtedy sú oddelenia nemocnice nechané napospas osudu i prírode. V priebehu rokov pútala pozornosť správami o paranormálnych aktivitách a nevysvetliteľných zvukoch. Mnohí dokonca tvrdia, že v chátrajúcej nemocnici dodnes bývajú duchovia pacientov a vojakov.

Desivú krajinu bábik možno nájsť aj v Japonsku. Hoci dedina Nagoro nie je tradičným strašidelným miestom s nadprirodzenými entitami, svoju hrozivú povesť si vyslúžila nekonvenčnou atmosférou a umením vo forme bábik v životnej veľkosti. Bábiky môžu za svoj "život" ďakovať miestnej umelkyni Ayano Tsukimi. Tá ich vytvorila na pamiatku obyvateľov, ktorí kedysi v dedine žili.

Obrovské množstvo bábik vytvára jedinečnú atmosféru, pričom v samotných návštevníkoch prebývajú hrôzostrašné pocity, akoby ich niekto sledoval. A práve kvôli tomuto pocitu sem smerujú kroky zvedavcov z celého sveta.

Horské prostredie, špičkový servis, historická architektúra. Na prvý pohľad sa Hotel Stanley v americkom Colorade nelíši od iných päťhviezdičkových hotelov. Nepreslávil ho však malebný výhľad na pohorie Rocky Mountains, ale povesť najstrašidelnejšieho hotela Spojených štátov.

Postavený bol v roku 1909 a práve jeho bohatá história je dôvodom, prečo hotel v súčasnosti považujú návštevníci za miesto paranormálnej aktivity. Mnohí totiž veria, že nevysvetliteľné javy sú výsledkom nahromadenia emocionálnej energie z dávnych udalostí. Jedným z hostí bol aj spisovateľ Stephen King, ktorého pobyt v hoteli inšpiroval k napísaniu knihy Žiarenie.

Len na skok od Benátok sa nachádza ostrov Poveglia, ktorý preslávila jeho znepokojujúca história. V 18. storočí bol využívaný ako karanténna stanica pre lode prichádzajúce do neďalekého ikonického mesta kanálov a mostov. Neskôr boli na Povegliu privážaní ľudia s príznakmi bubonického moru, ktorému na ostrove podľahli tisícky nakazených.

O dve storočia neskôr na ostrove otvorili psychiatrický ústav, ktorý neslávne preslávili ohavné lekárske experimenty či zneužívanie pacientov. Zariadenia zatvorili po tom, čo skokom zo zvonice komplexu ukončil svoj život miestny doktor. Obyvatelia žijúci neďaleko ostrova dokonca tvrdia, že občas počujú biť zvon spomínanej zvonice. Háčikom však je, že zvon bol z budovy pred mnohými rokmi odstránený.

Najznámejšia a zároveň najstrašidelnejšia atrakcia Edinburghu. Vyšetrovatelia paranormálnych javov hlásia, že sa medzi stenami hradu promenádujú duchovia obetí historických krvavých bitiek, vojnových zajatcov i škótskych šľachticov. Návštevníci hradu tvrdia, že boli svedkami zjavení, cítili nevítanú prítomnosť, videli tienisté postavy, dotýkali sa ich nadľudské sily a zažili náhle zmeny teploty.

Povesť hradu upútala pozornosť psychológa Richarda Wisemana, ktorý v ňom v roku 2001 uskutočnil experiment. Do hradu vtedy zamierilo 240 dobrovoľníkov. Až takmer polovica účastníkov experimentu uviedla, že na hrade zažila javy, ktoré nedokázali vysvetliť.

Nebožtíkov v dedine Sagada netreba hľadať tri metre pod zemou, práve naopak. Miesto posledného odpočinku dedinčanov sa nachádza niekoľko metrov nad zemou. Ich rakvy totiž visia na útesoch. Tradícia tohto spôsobu pochovávania je stará viac ako tisíc rokov. Každá rakva je navyše jedinečná a častokrát si ju stihli pripraviť osoby, ktorým daná rakva patrí.

Dôvodov nezvyčajného pochovávania je viacero. Pozostalí verili, že ich blízki budú takto bližšie k duchom dávnych predkov. Ich telá boli tiež chránené pred povodňami, zvieratami či nepriateľskými kmeňmi, ktoré si robili zálusk na bojovú trofej v podobe lebky zosnulých.

Panstvu Monte Cristo prischla prezývka najstrašidelnejšieho domu Austrálie. Niekdajší symbol statusu a majetku rodiny Crawley je zahalený rúškom temných tajomstiev. Desivú ságu usadlostí odštartovala smrť slúžky, ktorá vraj vypadla z balkóna. Na mieste, kde dopadlo jej telo je dodnes možné nájsť fľak bielidla, ktorým sa snažili odstrániť krv. Pri škvrne od bielidla to však neostalo, návštevníci v noci počujú z osudného balkóna kroky, niektorí na ňom dokonca zazreli obrys ženskej postavy.

Smrť slúžky však nebola jedinou tragédiou. O život prišla aj desaťmesačná dcéra Crawleyovcov, ktorú opatrovateľka nešťastnou náhodou pustila z rúk a padla na schody. Avšak, nie všetci verili, že išlo o náhodu. Dnes je usadlosť vyhľadávaným miesto najmä medzi vyšetrovateľmi nadpozemských javov, ktorí v dome zaznamenali stretnutia s entitami, podivné zvuky či pohybujúce sa predmety.