Krajiny, ktoré neexistujú: Majú vlastnú menu aj zákony, jeden mikroštát založil aj Čech

O týchto bizarných územiach informoval portál iDnes. V niektorých miništátoch si obyvateľstvo doteraz nie je isté, či sú mikronárodom alebo komunitou, v iných územie riadi pochybná firma. V tomto bizarnom zozname sa nachádza aj mikronárod, ktorý v roku 2015 založil český aktivista.

Ostrov, z ktorého strategická poloha v Írskom mori urobila ideálne prístavisko pre obchod a pašeráctvo, má siahodlhú históriu. Dnes je z ostrova samosprávne závislé územie britskej koruny, avšak s rozsiahlou autonómiou, pretože nie je súčasťou Spojeného kráľovstva. Súčasný kráľ Karol III. má na pleciach medzinárodné zastupovanie a obranu ostrova. Ostatné záležitosti si miestni riešia sami, keďže takýto systém tu majú posledných 1 044 rokov a zvykli si naň.

Obyvatelia majú vlastný jazyk (mančinu), vlastnú menu (manskú libru), svoj daňový systém aj vlastné zákony. Volebné právo tu prvýkrát na svete získali ženy už v roku 1881 a hlasovať môže každý, kto je starší ako 16 rokov.

Obyvatelia tejto malej krajiny sa nedokážu zhodnúť, či je ich územie komunitou, mikronárodom, voľným spoločenstvom, slobodným mestom či nezávislým štátom. Na konci 60. rokov bola zrušená kasáreň v kodanskej štvrti Christianhavn a do opusteného areálu s rozlohou 70 000 metrov štvorcových sa nasťahovali ľudia bez domova či z najrôznejších módnych vĺn. V roku 1971 bola založená experimentálna samosprávna komunita, ktorá povoľovala vyniknúť každému jednotlivcovi.

Akceptovaná bola rôznorodá sexuálna orientácia, ako aj legalizácia mäkkých a tvrdých drog. Do tohto raja nesmie vojsť žiadne auto a konzumuje sa tu len biozelenina. Väčšina obyvateľov Christiániu dávno opustila a oblasť prežíva len z vyberania vstupného od turistov, ktorí chodia miesto obdivovať.

Panovníkom z rodu Savojských kedysi patrila pätina Európy a radi k nej prikupovali ďalšie majetky. Vďaka tomu prišli i k maličkej dedinke Seborga. V roku 1729 Savojskí získali Ligúriu, no jeden z úradníkov, ktorý do zmluvy zapisoval jednotlivé obce regiónu, zabudol spomenúť Seborgu. Išlo o malú dedinku, v ktorej sa nachádzal benediktínsky kláštor a olivové háje. Chybu si nikto nevšimol, a tak Ligúria patrila novým vládcom.

V roku 1861 vďaka ich vláde vzniklo zjednotené Taliansko a monarchická úloha Savojského rodu zanikla až v roku 1946. Chybu si v roku 1963 všimol seborgský kvetinár Giorgio Carbone. Zistil, že v zmluvách bolo jasne napísané, že Seborga nikdy nebola predaná nikomu z rodu Savojských, kvôli čomu sa nikdy nemohla stať súčasťou jednotného Talianska.

Dedina, ktorá má len 360 obyvateľov, má stále štatút nezávislého kniežatstva. Obyvatelia v referende hlasovali za obnovenie kniežatstva a založili svoju monarchiu s vlastnou vlajkou, menou luigino, poštovými známkami, colnicou a armádou, v ktorej je iba jeden vojak. Taliansko toto územie toleruje, keďže obyvatelia platia dane a prispievajú tým do štátnej kasy. Existenciu mikroštátu uznali len v republike Burkina Faso.

Pre obyvateľov tohto územia bol pád Sovietskeho zväzu hotovou pohromu. Cítili sa k nemu pripútaní viac ako k Moldavsku. Tento neuznaný štát akceptuje len Náhorný Karabach, Južné Osetsko a Abcházsko. Podnestersko má povesť samozvanej mafiánskej republiky, ktorá dlhuje Rusku tri miliardy dolárov za dodávky plynu. Vo veľkom sa tu vraj kšeftuje s ľuďmi, so zbraňami a korupcia je neoddeliteľnou súčasťou každodenného života.

Najvýznamnejším zamestnávateľom, ktorý generuje 60% priznaného obratu národnej ekonomiky, je firma Šeriff. Tá bola spoluzaložená bývalým agentom KGB Viktorom Gušanom. Začala obchodovaním s tabakom a alkoholom, ale postupom času prikúpila oceliarne, telekomunikácie, elektrárne, médiá, čerpacie stanice, stavebné spoločnosti, supermarkety a futbalový klub.

Túto krajinu založil Čech. Slobodná republika Liberland je projektom politického aktivistu Víta Jedličky a nachádza sa neďaleko Maďarska na spornej hranici medzi Chorvátskom a Srbskom. A jej územie, ktoré má približne sedem kilometrov štvorcových, vymedzuje z jednej strany hranica katastrov chorvátskych obcí, ktorých hranice sú zakreslené len v mapách, a zo srbskej strany ju vymedzuje hraničné pásmo pohyblivého stredu rieky Dunaj.

Štátne hranice, ktoré sú definované takýmto spôsobom, ponechávajú voľný priestor, na ktorý si údajne nikto nenárokuje. Oficiálne ho spája strategické partnerstvo s neuznaným separatistickým Somalilandom, a dokonca sa v roku 2020 dočkal uznania od Haiti, členského štátu OSN. K občianstvu sa v tejto krajine hlási 700 obyvateľov, čo susedné Chorvátsko veľmi neteší. Aj keď toto územie pôsobí ako vtip, pre obyvateľov v Záhrebe nejde o veľmi prijateľnú formu žartu.