16. okt. 2023 o 08:00
Miroslav Novysedlák, iflscience.com

Čína kope 10-tisíc metrov hlboký vrt: Ruský rekord neprekoná, čo však chce dosiahnuť?

placeholder
V Číne chcú vykopať dieru s hĺbkou 10-tisíc metrov.
Zdroj: istockphoto.com

Vedci v Číne začali s vykopávaním 10 000 metrov hlbokej diery smerujúcej priamo do útrob Zeme. Znamená to, že pôjde o doposiaľ najhlbšiu dieru, akú sa v krajine pokúsili vyvŕtať. Výskumníci veria, že sa dostanú k horninám z obdobia kriedy.

Zaujímavosti
16. okt. 2023 o 08:00
Čína kope 10-tisíc metrov hlboký vrt: Ruský rekord neprekoná, čo však chce dosiahnuť?

Vedci v Číne začali s vykopávaním 10 000 metrov hlbokej diery smerujúcej priamo do útrob Zeme. Znamená to, že pôjde o doposiaľ najhlbšiu dieru, akú sa v krajine pokúsili vyvŕtať. Výskumníci veria, že sa dostanú k horninám z obdobia kriedy.

Znamená to, že by sa prekopali k vrstve známej ako kriedový systém, ktorá sa datuje až do obdobia spred 145 miliónov rokov. Tieto vrty by boli vhodné v rámci identifikácie nerastných zdrojov, ako aj pri hodnotení environmentálnych rizík, akými sú zemetrasenia a sopečné erupcie. Diera, aj napriek svojej hĺbke, však nebude tou najhlbšou na Zemi, ktorú kedy človek vykopal. Prvenstvo patrí diere nazývanej Kola Superdeep Borehole (Kolský superhlboký vrt) na polostrove Kola v severozápadnom Rusku, uvádza portál IFLScience.

Vedci chcú vykopať 10-tisíc metrov hlbokú dieru.
Vedci chcú vykopať 10-tisíc metrov hlbokú dieru.
Zdroj: istockphoto.com

Zemská kôra je extrémne premenlivá

Projekt trval od 24. mája 1970 do roku 1994, pričom hĺbka diery je až 12 261 metrov. Tím vtedy odhalil, že horniny hlboko pod zemským povrchom boli oveľa vlhkejšie, ako očakávali. Vedci si dokonca mysleli, že voda neprenikne tak hlboko do hornín a okrem toho očakávali, že pod kontinentálnou žulou nájdu vrstvu čadiča, pretože práve ten sa našiel v oceánskej kôre. Namiesto toho zistili, že pod vyvrelou žulou sa nachádza metamorfovaná žula.

Kopanie do útrob Zeme je mimoriadne náročné a, ako uviedol Sun Jinsheng z Chinese Academy of Engineering, konštrukčná náročnosť podobných projektov sa dá prirovnať k veľkému nákladnému autu jazdiacemu na dvoch tenkých oceľových lankách. Hoci ide o vzrušujúci projekt, problémom je skutočnosť, že zemská kôra je veľmi premenlivá. V priemere je jej hrúbka asi 30 kilometrov a pod horskými masívmi môže dosiahnuť hrúbku až 100 kilometrov.