Huby sa medzi sebou rozprávajú podobne ako ľudia. Ich jazyk pripomína ruštinu a angličtinu

Keď spisovateľ Lewis Carroll v roku 1865 napísal knihu Alica v krajine zázrakov, čitateľom priniesol fantastický príbeh, v ktorom vystupovali fajčiace húsenice či hovoriace huby. Aj keď to znie šialene, autor, zdá sa, nebol tak ďaleko od pravdy. Podľa vedcov totiž huby medzi sebou naozaj komunikujú. Dokonca majú slovnú zásobu s päťdesiatimi slovami, uvádza portál AllThatsInteresting.

Podľa štúdie publikovanej v časopise Royal Society Open Science sa výskumníci zamerali na štyri druhy húb. Andrew Adamatzky, profesor z University of the West of England, poznamenal, že v určitých momentoch sú elektrické signály, ktoré huby vysielajú, mimoriadne silné. Väčšina druhov húb obvykle vyrastá z rovnakého mycélia. Ide o akúsi koreňovú sieť vlákien, ktorá je podobná neurónom v ľudskom tele. Elektrické impulzy uvoľnené jednou hubou prechádzajú mycéliom k iným hubám rastúcim v rovnakej sieti.

"Zistili sme, že veľkosť slovnej zásoby huby môže byť až 50 slov, no základná slovná zásoba najčastejšie používaných výrazov nepresahuje 15 až 20 slov," uviedol. Aby overil, či je jeho hypotéza správna, zameral sa na štyri konkrétne druhy: enoki, klanolupeňovku obyčajnú, hlivovník (Omphalotus nidiformis), označovaný aj ako huba duchov, a húsenicu čínsku.

Adamatzky vložil drobné elektródy do substrátu, kde rástli jednotlivé huby, aby analyzoval, ako sa mení elektrická aktivita v pôde. Najpozoruhodnejšie výsledky priniesla klanolupeňovka obyčajná. "Nevieme, či existuje priamy vzťah medzi jednotlivými vzormi v reči húb a človeka. Možno nie. Na druhej strane existuje veľa podobností v spracovaní informácií v živých substrátoch rôznych tried, čeľadí a druhov," pokračoval.

Dodal, že správy, ktoré si medzi sebou posielajú, sa nelíšia od vlčieho vytia. Vlci prostredníctvom vytia oznamujú svorke svoju polohu, ako aj to, že sa blíži predátor, prípadne to, že je v blízkosti korisť. Keď si Adamatzky uvedomil, že tieto signály prichádzajú v špecifických zhlukoch, začal ich matematicky rozlišovať. Nielenže zistil, že zhluky obsahovali slovnú zásobu s päťdesiatimi slovami, dokonca prišiel aj na to, že dĺžka slov bola podobná slovám v bežnej ľudskej komunikácii.

Každé slovo, ktoré zo seba huby vydali, malo priemernú dĺžku 5,97 písmen, a zhoduje sa tak s jazykmi ako angličtina (4,8) a ruština (6). Aj keď je Adamatzky presvedčený, že dané zistenia sú vskutku revolučné, uvedomuje si aj to, že je potrebné vykonať ďalší výskum. Vedecká obec je voči týmto zisteniam tak trochu skeptická. Podľa Dana Bebbera, mykológa z University of Exeter, sme veľmi ďaleko od toho, aby sme zistili, čo v skutočnosti tieto organizmy hovoria.

"Hoci je to zaujímavé, interpretácia jazyka sa zdá byť trochu príliš nadnesená a vyžadovala by si oveľa viac výskumu a testovania kritických hypotéz, kým sa v službe Google Translate objaví hubový jazyk," vtipne uzavrel.