V soche Budhu našli 1000-ročné telo. Pozostatky múmie mali namiesto orgánov papier

Po dôkladnom CT vyšetrení vedci zistili, že mníchove orgány boli odstránené a nahradené sériou papierových zvitkov. Na nich boli napísané čínske znaky. Muža identifikovali ako Liuquana, budhistického majstra čínskej meditačnej školy, ktorý žil a zomrel pred približne 1 000 rokmi. Výskumníkov však najviac šokovalo to, prečo boli mumifikované pozostatky umiestnené do sochy, uvádza portál Unilad.

Jednou z možných teórií je tá, že Liuquan sa mumifikoval v soche v snahe premeniť sa na "žijúceho Budhu". Tento proces zahŕňal hladovku, počas ktorej mních jedol iba orechy, bobule, kôru stromov a ihličie. Jeho cieľom bolo znížiť množstvo tuku a vlhkosti v tele, čo malo urýchliť následný rozklad mŕtvoly.

Po niekoľkých rokoch mnícha pochovali zaživa. Ten v posledných okamihoch svojho života žil v stiesnenej hrobke, ktorá bola v hĺbke tri metre pod zemou. K dispozícii mal bambusovú tyč, ktorá slúžila na prívod vzduchu. O tom, že ešte žije, dal vedieť ostatným mníchom prostredníctvom zvončeka.

Keď prišiel deň, kedy mnísi nezačuli žiadne zvonenie, hrobku zapečatili a telo v nej ponechali tri roky. Následne skontrolovali, či bol mních úspešne mumifikovaný, aby jeho telo mohli odniesť do chrámu a uctievať. V prípade, že by pozostatky neboli dobre zakonzervované, mních by sa musel najprv zbaviť zlého ducha a následne mal iba skromný pohreb. O tomto mužovi ale kolovali reči, že bol stále nažive a dlhých 1000 rokov v soche iba meditoval.

Bolo to spôsobené tým, že mumifikované telo v soche Budhu našli v lotosovej pozícii vadžra (dokonalá pozícia pre meditáciu). Ganhugiyn Purevbata, zakladateľ a profesor na Buddhist University v meste Ulanbátar, uviedol, že táto poloha je znakom toho, že človek nie je mŕtvy, je iba v hlbokej meditácii. Aj napriek tejto póze bolo telo vo vnútri sochy mŕtve. Profesor týmto tvrdením iba odkazoval na to, akým teóriám mnísi verili.