Vytváral presné falzifikáty pod menami známych umelcov. S manželkou zarobil milióny dolárov

Na umeleckej scéne pôsobí viac ako tri desaťročia nemecké duo manželov Beltracchiovcov. Po tom, ako mnohí historici a odborníci označili diela z ich tvorby za originály sa zistilo, že v skutočnosti išlo o veľmi prepracované falzifikáty. Ako informoval portál CNN, mnohí zberatelia a múzeá tak stratili obrovské množstvo peňazí a strojcovia plánu skončili za mrežami.

Prípad Beltracchiovcov opísala vo svojej knihe psychoanalytička Jeannette Fischer, ktorá sa zaoberala dôvodmi, prečo sa duo rozhodlo predávať falošné obrazy. "K falšovaniu sme došli takmer náhodne. Bavilo nás predávať naše diela a tiež sme radi robili výskum. Bol to spôsob, ako tieto veci spojiť dohromady," povedal Wolfgang Beltracchi.

Dvojica však nevytvárala falzifikáty existujúcich obrazov. Namiesto toho Wolfgang vytvoril stovky originálnych diel, ktoré napodobňovali štýly zosnulých európskych umelcov vrátane Maxa Ernsta, Fernanda Légera či Andrého Deraina. Týmto výtvorom dokonca vymýšľal vlastné príbehy zodpovedajúce dobe, autorom a oblasti, v ktorej žili. Wolfgangove obrazy často dostali názvy z diel, o ktorých sa vedelo, že existujú, no považovali sa za stratené.

Jeho manželka Helene ich potom predávala ako dovtedy nezdokumentované diela, niekedy za sedemciferné sumy. Dvojica pritom tvrdila, že svoju zbierku zdedila po starom otcovi Helene, ktorý ju podľa nich získal od žida utekajúceho z hitlerovského Nemecka.

Nemecká dvojica pomocou svojho premysleného plánu dokázala zarobiť milióny dolárov. Neskôr však všetko zmarila nezrovnalosť, ktorá spustila reťazec nepríjemných udalostí. Wolfgangovi pri maľovaní obrazu došiel zinok, ktorý používal pri falšovaní na vytvorenie bielej farby. Kúpil preto zinkový pigment z druhej ruky od holandského výrobcu, ktorý však neprezradil, že obsahuje aj titán.

O rok neskôr sa falšovanie prevalilo, keď sa jeden z Wolfgangových výtvorov s názvom Červený obrázok s koňmi, ktorý bol vydávaný za dielo expresionistického umelca Heinricha Campendonka, predal v aukcii za rekordných 2,8 milióna eur. Počas analýzy maľby, pri ktorej bolo uvedené, že pochádza z roku 1914, odborníci našli stopy titánu. Ten sa však začal používať až od 20. rokov 20. storočia.

V roku 2011, po viac ako 30 rokoch podnikania, boli Wolfgang a Helene odsúdení za sfalšovanie 14 umeleckých diel na šesť a štyri roky väzenia. Podľa ich slov však vyrobili okolo 300 falzifikátov, z ktorých mnohé neboli nikdy jednoznačne identifikované. Okrem pobytu vo väzbe museli zaplatiť aj odškodné vo výške 35 miliónov eur.

Počas procesu s Beltracchiovcami sudca povedal, že podvod bol organizovaný s obrovskou presnosťou. Sám Wolfgang pritom uviedol, že ovláda štýly približne 50 zosnulých umelcov. To však podľa psychoanalytičky viedlo k strate jeho identity, pretože nedokázal zarobiť bez toho, aby nenapodobnil niekoho slávnejšieho.

Oklamaní sa však aj napriek spravodlivosti nedočkali veľkej časti svojich peňazí. Medzi nich pritom nepatrili len súkromní zberatelia, ale aj viaceré galérie a múzeá, z ktorých niektoré môžu mať Wolfgangove diela stále vystavené.

Kauza poškodila povesť aj rôznym odborníkom, ktorí zle overili falzifikáty. Jedného z týchto expertov, Wernera Spiesa, dokonca zažalovali po tom, čo nazval Wolfgangov výtvor dielom známeho nemeckého maliara Maxa Ernsta.

Po prepustení Beltracchiovcov na slobodu však v umeleckých kruhoch neskončili. Wolfgang začal vydávať diela pod vlastným menom a naďalej profitoval zo svojho príbehu o falšovaní.

Často sa tiež objavuje na prednáškach, kde učí ľudí, ako vytvárať skvelé falzifikáty a v roku 2021 vydal vlastnú sériu NFT s názvom The Greats. V nej prepracoval slávne dielo s názvom Salvador Mundi od Leonarda da Vinciho v štýle iných známých umelcov vrátane Andyho Warhola či Vincenta van Gogha.