V 90. rokoch učiteľ forenznej psychológie Michael G. Aamodt dal žiakom úlohu, aby vytvorili profil sériových vrahov. Mali vytvoriť časovú os vrážd, zistiť si základné demografické informácie o vrahoch, ako aj údaje o vraždách a o zločinoch. Informácie boli po rokoch zhromaždené, vďaka čomu vznikla najkomplexnejšia databáza sériových vrahov, uvádza portál IFLScience.
V čom sa líšili motívy vrahov a vrahýň?
Podľa definície FBI sú sériovými vrahmi ľudia, ktorí zabili dve alebo viac obetí v separátnych udalostiach. Vedci skúmali profily vrahov z celého sveta a vyrukovali s celkom zaujímavými zisteniami. Ukázalo sa, že USA sú krajinou s najväčším počtom zaznamenaných sériových vrahov. Od roku 1900 ich tam zabíjalo až 3 613. Druhou krajinou je Anglicko so 167 sériovými vrahmi, nasledovalo Japonsko (137), Južná Afrika (123), India (121) a Kanada (119).
Od roku 1900 tvorili približne 11 percent sériových vrahov ženy. Percento ženských sériových vrahýň v priebehu rokov klesalo v pomere k mužom. Od roku 1980 ich bolo asi šesť percent. Sériové vrahyne najčastejšie svoje obete otrávili jedom a zabíjali hlavne pre finančný zisk. Muži častejšie zabíjali pre vlastné potešenie a uchýlili sa buď k streľbe, alebo škrteniu. Vrahyne pomere často vraždili rodinu, zatiaľ čo chlapi si vyberali neznáme obete.
Databáza odkrýva aj detaily, ktoré zvládnu len silné žalúdky. Napríklad až 1,8 percenta mužov svoje obete zjedlo v porovnaní so ženami, ktorých bolo 1,3 percenta. Výnimkou nebola ani nekrofília, ku ktorej sa uchýlilo 3,4 percenta mužov a 0,4 percenta žien. Nechýba ani pitie krvi svojich obetí, ktoré praktizovalo 0,7 percenta mužov a 0,4 percenta žien. Najvyšší počet vrážd bol zaznamenaný v roku 1987, kedy prišlo o život 404 obetí. Počas 80. rokov v USA vyčíňalo 150 sériových vrahov, ktorí zabili dve alebo viac obetí, a 104 vrahov zabili tri alebo viac obetí.
Za klesajúci trend môžu aj technológie
Odvtedy došlo k prudkému poklesu. V 90. rokoch bolo 138 sériových vrahov s dvoma alebo viac obeťami a 89 vrahov, ktorí zabili tri alebo viac. V rokoch 2010 až 2018 bolo zaznamenaných už "len" 43 sériových vrahov, ktorí zabili dve alebo viac obetí, a 23 vrahov s tromi a viac obeťami.
Výskumníci pripisujú tento pokles niekoľkým faktorom. Prvým z nich sú technológie, vďaka ktorým je polícia schopná dolapiť zločinca skôr, než zabije jednu alebo viac obetí a naplní definíciu sériového vraha. Druhým dôvodom je to, že nielen skúsení vrahovia, ale aj tí, ktorí hľadajú prvú potenciálnu obeť, majú na vraždenie menej príležitostí. V prípade, že vrah niekoho zabije, platia prísnejšie podmienky na podmienečné prepustenie ako v minulosti. Vďaka tomu je aj nižšia pravdepodobnosť, že bude opakovane zabíjať.
Od roku 1950 sa 16,8 % sériových vrahov v Spojených štátoch po prepustení z väzenia opäť uchýlilo k vražde. Až 79 % sériových vrahov v USA strávilo istý čas vo väzení ešte pred ich prvou vraždou. Aby toho nebolo málo, na cestách stopuje čoraz menej ľudí a nie sú ochotní sadnúť do auta k cudzincovi. Aj tieto aspekty majú významný vplyv na to, že vo svete sa vraždí menej ako kedysi.