Nová psychologická štúdia odhalila, že vulgarizmy v každom jazyku majú podobnú charakteristiku. Podľa výskumníkov tento fenomén súvisí so zvukovou symbolikou a používaním vybraných hlások v slovách. Ako informoval portál Science Alert, nadávkam zvyčajne chýbajú takzvané aproximantné spoluhlásky, ktoré vznikajú, keď priblížime dve časti artikulačného ústrojenstva k sebe, ako napríklad pery, zuby či jazyk a podnebie.
Dôvodom je ostrosť spoluhlások
Podľa psychológov z University of London majú vulgarizmy konzistentnosť v rôznych jazykoch. Shiri Lev-Ari a Ryan McKay zistili, že väčšina nadávok nemá aproximantné spoluhlásky, a tak sa vytvorí pri vyslovení drsnejší zvuk. Zistenia odhalili, že nadávky môžu spúšťať univerzálnu kognitívnu reakciu, ktorá pomáha zosúladiť vnímanie určitých zvukov v rôznych jazykoch.
Predošlé štúdie ukázali, že ľudia hovoriaci viac ako 20 rôznymi jazykmi majú tendenciu spájať nezmyselné slovo "bouba" s okrúhlym tvarom a "kiki" s ostrým. To naznačuje, že niektoré spoluhlásky môžu v ušiach zarezonovať viac ako iné, a to by sa podľa psychológov mohlo vzťahovať aj na vulgarizmy.
Výskumníci túto hypotézu otestovali tak, že požiadali 20 ľudí, ktorí hovorili plynule piatimi odlišnými jazykmi, aby vymenovali čo najviac nadávok. Po odstránení opakujúcich sa vulgarizmov a rasistických výrazov vedci získali 34 nadávok a fráz v hebrejčine, 14 v hindčine, 14 v maďarčine, 17 v kórejčine a 26 v ruštine.
Pri analýze týchto slov výskumníci nenašli žiadny ucelený dôkaz, že by nadávky obsahovali viac rezonujúcich písmen ako zvyčajne. Všimli si však jasnú absenciu aproximantných spoluhlások.
Pokusy výskumníkov
Autori štúdie preto vytvorili dva experimenty, aby zistili, ako ľudia vnímajú nadávky. Do prvého zapojili 215 účastníkov, ktorí hovorili šiestimi rôznymi jazykmi. Mali uhádnuť, či je vulgarizmus urážlivý na základe toho, ako znel. V konečnom dôsledku slová, ktoré obsahovali aproximantné spoluhlásky, považovalo menej subjektov za urážlivé.
Druhým experimentom výskumníci sledovali účinky pri vyslovení zjemňujúcich fráz ako "do frasa" namiesto "do pekla". Autori vytvorili zoznam 24 výrazov, ktoré sú pozmenenými verziami skutočných vulgarizmov, pričom našli viac dôkazov o tom, že aproximantné spoluhlásky hrajú aj pri týchto slovách veľkú rolu.
Ak majú autori štúdie pravdu, znamenalo by to, že zvuková symbolika v našich jazykoch je omnoho rozšírenejšia, ako mnohí predpokladali. To by mohlo zmeniť spôsob, akým poslucháči vnímajú postoj alebo emócie rečníka.