Myslel si, že našiel veľký zlatý nuget. Nakoniec sa z objavu vykľulo čosi oveľa vzácnejšie

Pred niekoľkými rokmi sa David Hole rozhodol ísť do parku Maryborough neďaleko mesta Melbourne v Austrálii. Vyzbrojený detektorom kovov po niekoľkých hodinách objavil niečo nezvyčajné, pričom išlo o veľmi ťažký červenkastý kameň, ktorý bol obalený žltým ílom. Ako informoval portál Science Alert, hoci sa domnieval, že ide o zlato, nakoniec sa z balvanu vykľulo čosi oveľa jedinečnejšie.

Holovi sa kameň podarilo objaviť v roku 2015. Vzal si ho domov a okamžite sa pustil do jeho otvorenia v domnienke, že pekne zarobí. Maryborough totiž leží v oblasti Goldfields, kde v 19. storočí vrcholila austrálska zlatá horúčka. Aby prieskumník rozbil kameň, vyskúšal pílu, brúsku, vŕtačku a dokonca ho polial aj kyselinou. Avšak ani jedna z týchto vecí ho nedokázala otvoriť.

Prieskumník sa preto rozhodol, že svoj nález vezme do Melbournského múzea na identifikáciu. Odborník mu vtedy odhalil nečakaný fakt, ktorý vysvetlil, prečo sa mu kameň nepodarilo otvoriť. Ukázalo sa totiž, že nejde o zlatý nuget, ale o vzácny meteorit. "Malo to jamkovitý vzhľad. Ten vzniká, keď prechádzajú atmosférou, pričom ich všelijako tvaruje," uviedol Dermot Henry, geológ z Melbournského múzea.

Geológ dodal, že v priebehu rokov sa stretol s mnohými objavmi, ktoré nálezcovia považovali za meteority. Po viac ako troch desaťročiach práce v múzeu a skúmaní tisícok hornín však odhalil, že iba dve z nich skutočne pochádzali z vesmíru. "Ak ste niekedy uvideli podobnú skalu na Zemi, ako je táto, zistili by ste, že nie je taká ťažká," poznamenal Bill Birch, ďalší geológ z Melbournského múzea.

Výskumníci onedlho vytvorili štúdiu, ktorú publikovali v časopise Proceedings of the Royal Society of Victoria. Dokument odhalil, že meteorit je starý približne 4,6 miliardy rokov a váži až 17 kilogramov. Po použití diamantovej píly na odrezanie malej vzorky sa tiež vedcom podarilo zistiť, že jeho zloženie tvorí vysoké percento železa. "Meteority nám poskytujú najlacnejšiu formu prieskumu vesmíru. Prenášajú nás späť v čase a odhaľujú nám informácie o veku a formovaní našej slnečnej sústavy," povedal Henry.

Hoci vedci ešte nevedia, odkiaľ meteorit pochádza a ako dlho mohol byť na Zemi, majú určité teórie. Naša slnečná sústava bola kedysi rotujúcou hromadou prachu a chondritových hornín. Podľa hypotézy gravitácia stlačila veľké množstvo tohto materiálu dohromady, aby vznikli planéty, no ostatok skončil v obrovskom meteorickom roji. "Tento konkrétny kus s najväčšou pravdepodobnosťou pochádza z pásu medzi Marsom a Jupiterom a odtiaľ ho vytlačili nejaké väčšie asteroidy," dodal Henry.

Výskumníci tvrdia, že meteorit z Maryborough je vzácnejší ako zlato. Je to jeden z iba 17 kusov zaznamenaných v austrálskom štáte Viktória. Zároveň je to druhá najväčšia chondritická masa po obrovskom 55-kilogramovom balvane objavenom v roku 2003. "Takýchto meteoritov máme len niekoľko, no zlata je tu dostatok," zavtipkoval Henry,