Aj keď z učebníc geografie vieme, že najvyššou horou na svete je Mount Everest, nie je to celkom pravda. Existujú totiž hory, ktoré vyrastajú z hlbín oceánov alebo z vyššej pevninskej kôry a ďaleko prevyšujú kráľa Himalájí. Ako informoval portál IFLScience, planéta Zem tiež nemá najvyššie hory v slnečnej sústave, pričom toto prvenstvo drží náš červený sused Mars.
Kandidát je v Ekvádore
Mount Everest má výšku 8 848 metrov nad morom, čím prevyšuje ostatné hory planéty. Ak však zvolíme inú metriku a zmeriame túto hodnotu od stredu Zeme, zistíme, že prvenstvo uchmatne ekvádorská hora Chimborazo. Tá by tak bola až o 2 168 metrov vyššia ako Everest (aj keď v skutočnosti meria len 6 268 metrov nad morom).
Sopka na Havaji
Na Zemi existuje aj sopka, ktorá by prevýšila Everest. Ide o vrch Mauna Kea, ktorý sa nachádza na Havajských ostrovoch. Aj keď je jej pevninská výška iba 4 207 metrov, väčšina tejto hory sa nachádza pod morom. Keby sa táto voda odstránila, sopka by v skutočnosti merala okolo 9 330 metrov.
Táto stará spiaca sopka je taká vysoká preto, že sa nachádza na oceánskej kôre, ktorá je omnoho hutnejšia ako pevninská. To znamená, že aj keď je na nej posadený masívny kus kameňa, dokáže uniesť váhu vysokého pohoria.
Vesmírne prvenstvo
Aj keď mnohé zemské pohoria prekonávajú úctyhodnú hranicu 8-tisíc metrov, hodnoty v našej slnečnej sústave ju ďaleko prevyšujú. Sopka Olympus Mons na Marse hromadila lávové prúdy celé tisícročia. V súčasnosti má táto hora výšku ohromných 21 229 metrov, čo je zhruba 2,4-násobok výšky Everestu.
Zvláštnosťou je aj Jupiterov mesiac s názvom Io, ktorý je považovaný za vulkanicky najaktívnejší objekt, aký kedy vedci objavili. Na povrchu totiž chrlí obrovské oblaky sírového materiálu. Vďaka sopečnej aktivite, takmer neexistujúcej atmosfére a nízkej sile gravitačného poľa môžu niektoré z týchto oblakov dosiahnuť výšku až 500 kilometrov. Tieto stĺpy vulkanického materiálu, ktoré vo vesmíre mrznú do chladných kryštálov, by tak potrebovali približne 57 Everestov, aby dosiahli svoju výšku.