Mesto, kde ľudia žijú pod zemou: Vtáky kvôli horúčavám padajú z neba, teploty dosahujú 52 °C

Počas letných mesiacov sa teploty v Coober Pedy šplhajú až k 52 °C. Tieto horúčavy sú také intenzívne, že z neba padajú vtáky a elektronika musí byť uložená v chladničkách. K podobnému kroku sa kvôli horúčavám už uchýlilo aj mesto Chongquing v juhozápadnej Číne, ktoré pre ľudí otvorilo protiletecké kryty vybudované počas 2. svetovej vojny, uvádza portál BBC.

Coober Pedy teda nie je jediným miestom na svete, ktoré takýmto spôsobom rieši problémy späté s nepríjemným počasím. Austrálske mesto dokonca nie je prvou a ani najväčšou podzemnou osadou na svete. Ľudia sa už pred tisíckami rokov sťahovali do podzemia, aby sa vyrovnali s vysokými teplotami.

V roku 1963 istý muž prehľadával pivnicu svojho domu, pretože sa mu neustále strácala hydina. Čoskoro zistil, že zvieratá miznú v diere, ktorá viedla do opusteného podzemného mesta, v ktorom kedysi bývalo 20 000 ľudí.

Stratené mesta Derinkuyu bolo jedným zo stoviek jaskynných obydlí a predpokladá sa, že bolo postavené okolo 8. storočia pred naším letopočtom. Dlhé tisícročia bolo takmer neustále obývané a malo vlastné vetracie šachty, studne, stajne, kostoly, sklady a tvorilo rozsiahlu sieť podzemných obydlí, ktoré v prípade invázie slúžili ako núdzové útočisko. Podobne ako v prípade Coober Pedy, život v podzemí pomáhal obyvateľom regiónu vyrovnať sa s kontinentálnym podnebím, ktoré kolíše medzi horúcimi suchými letami a mrazivými zasneženými zimami.

V Coober Pedy musia byť podzemné budovy v hĺbke aspoň štyri metre, aby sa predišlo zrúteniu ich striech. Pod takým množstvom kameňa je vždy príjemných 23 °C, kým obyvatelia žijúci nad zemou musia vydržať horúce letá a chladné zimné noci, kedy teploty pravidelne klesajú na 2 až 3 °C. Naopak, podzemné domy zostávajú pri dokonalej izbovej teplote, a to 24 hodín denne, po celý rok. Mestečko si vyrába i vlastnú elektrinu a až 70% z nej získavajú vďaka vetru a slnku. Mnohé podzemné priestory sú dokonca relatívne cenovo dostupné, pretože počas nedávnej aukcie sa priemerný trojizbový dom predal za približne 24-tisíc eur.

Podzemné obydlia môžu poskytnúť aj určitú ochranu pred zemetraseniami. Niektorí obyvatelia tvrdia, že odkedy v meste bývajú, zažili dve zemetrasenia, no nešlo o nič hrozné. Avšak to, aké bezpečné sú podzemné stavby počas seizmickej aktivity, závisí od toho, aké sú veľké, zložité a ako hlboko. V 60. a 70. rokoch minulého storočia obyvatelia Coober Pedy rozširovali svoje domovy rovnakým spôsobom, akým vytvárali opálové bane, a to pomocou výbušnín, krompáčov či lopát. Niektoré ani nevyžadovali veľa kopania, pretože miestni využívali ako východiskový bod opustené banské šachty.

Tento trend sa tu zachoval až dodnes, čo znamená, že ak obyvatelia potrebujú viac priestoru, tak začnú kopať. Keďže ide o oblasť bohatú na opál, nie je žiadnym prekvapením, že projekt renovácie zarobí nemalé peniaze. Príkladom je istý muž, ktorý objavil veľký drahokam vytŕčajúci zo steny pri inštalovaní sprchy. Pieskovec je konštrukčne pevný aj bez podpier, čo znamená, že je možné vytvoriť priestranné miestnosti s vysokými stropmi v akomkoľvek tvare, ktorý sa človeku páči, a to bez ďalších materiálov. Tunelovanie v Coober Pedy je nenáročné, a tak si miestni môžu poľahky dovoliť život v luxusných obydliach s bazénmi, herňami a prepychovými obývačkami.

Nevýhodou bývania v tomto mestečku je vlhkosť. Mnohé skalné obydlia sa preto nachádzajú v suchých oblastiach. Dnes je jednou z posledných obývaných skalných dedín na svete Kandovan na úpätí hory Sahand v Iráne. Ide o údolie posiate špicatými jaskyňami, ktoré boli premenené na domy a počas celého leta v tejto oblasti spadne každý mesiac v priemere len 11 milimetrov zrážok.

Miesta s pravidelnejším výskytom dažďa, vysokou spodnou vodou, nestabilným podložím alebo vodnou plochou v blízkosti nie sú na život pod zemou veľmi vhodné. Spolu s nedostatočným odvetrávaním sa zmenia na živnú pôdu pre zdraviu škodlivé plesne. Napríklad v Coober Pedy je mimoriadne sucho a na zabezpečenie dostatočného prísunu kyslíka či na únik vlhkosti sú v mestečku dostavané vetracie šachty v podobe jednoduchých potrubí, ktoré vedú cez strop.