Záhadná slovenská jaskyňa, ktorá možno ani neexistuje: Máme u nás portál do podzemnej ríše?

Na Slovensku existuje množstvo záhad, ktoré sú zahalené rúškom tajomstva. K nim patrí aj jedna z najznámejších legiend o mieste zvanom Mesačná jaskyňa. Lokalitu sa snažia vyhľadať nielen domáci, ale aj zahraniční nadšenci. Podľa portálu Show Me Slovakia je však veľmi ťažké určiť jej presnú polohu a niektorí záhadológovia dokonca neveria, že vôbec existuje.

Jaskyňa sa má podľa legiend ukrývať hlboko v lesoch pri Pieninskom národnom parku, pričom najčastejšie spomínaná poloha je medzi obcami Plavnica a Stará Ľubovňa, či v okolí Ždiaru.

Záhada sa dostala do povedomia Čechov a Slovákov krátko po druhej svetovej vojne, kedy sa objavili správy od kapitána partizánov Antonína Horáka, ktorý sa v nej mal ukrývať počas Slovenského národného povstania. Vojak si písal denník, kde zaznamenával svoje myšlienky a fakty o objave.

Po preskúmaní objektu si Horák uvedomil, že jaskyňa nemôže byť prírodného pôvodu, pretože bola vybudovaná z nejakého umelého materiálu. Podľa jeho slov mal útvar podobu obrovského valca, ktorý bol zarezaný do skaly, pričom jeho tmavomodré steny boli hladké a lesklé ako sklo. Vo svojom denníku tiež spomenul, že úder krompáčom nevytvoril žiadne poškodenie, pretože od steny odskakoval. Stopy nezanechala ani streľba z pištole.

Mesačná jaskyňa ponúkla historikom mnoho hypotéz o jej funkcii. Fanúšikovia paranormálnych javov a svetoví záhadológovia tvrdia, že ide o dielo dávnej civilizácie, pričom sa v niektorých spisoch uvádza, že o útvare vedeli aj nacisti. Tí v období druhej svetovej vojny skúmali v Česku aj na Slovensku všetky jaskyne, tunely a bane, pretože hľadali zmienky o podzemnej ríši.

Existujú však aj teórie o mimozemskom pôvode, pričom mnohí tejto hypotéze veria práve vďaka zmienke o nezničiteľnom materiáli na stenách jaskyne. Útvar mal tiež slúžiť ako obrovská šošovka, ktorá zosilňovala vesmírnu energiu. Záhadológovia však predložili aj teóriu o náraze mimozemskej vesmírnej lode, ktorá na Slovensku stroskotala v dávnych vekoch.

Medzi najkontroverznejšie však patrí teória, ktorá hovorí, že Mesačná jaskyňa je vchodom do legendárnej Agharty, podzemnej ríše vyspelej civilizácie. Tá sa podľa informácií nachádza pod Mongolskom či Tibetom a útvar skrytý v tatranských lesoch má byť jedným z portálov na povrch.

Existencia jaskyne je však veľmi sporná, pretože Antonín Horák nezanechal žiadnu stopu o jej polohe. Záhadná je samotná postava kapitána, pričom v zápisoch z vojnových čias nefiguruje žiadna zmienka o jeho mene a funkcii. Podľa mnohých pamätníkov za to môžu tajné služby Sovietskeho zväzu, ktoré bránili verejnosti, aby sa o jaskyni dozvedela.

Horák mal po vojne emigrovať do Spojených štátov, kde v časopise zverejnil svoje zápisky o objave. Tieto informácie prevzal známy spisovateľ a záhadológ Jacques Bergier, ktorý príbeh Mesačnej jaskyne zaradil do svojho diela Ráno kúzelníkov.