Počas života stretnete 36 vrahov a ani o tom netušíte. Ako zistiť, že okolo vás prešli?

Hoci vrahov väčšinou poznáme z filmov alebo televíznych správ a často pred touto krutou realitou zatvárame oči, pravdou je, že sa to týka každého z nás. Ako uvádza portál NYPost, možno to bol človek, vedľa ktorého ste sedeli vo vlaku či v autobuse, prípadne bol v tej istej kaviarni ako vy alebo okolo vás prešiel na ulici. Ako ale zistiť, že ste sa pozerali do tváre samotného zla?

Faktom je, že väčšina ľudí nemá ani len poňatia, že okolo nich mohol prejsť vrah. Novinárka Nancy Glass počas svojej kariéry urobila rozhovory s viacerými známymi sériovými vrahmi vrátane Jeffreyho Dahmera. Priznala, že vec, ktorá ju na vrahoch znepokojila najviac, bola ich obyčajnosť. "Keď som videla prvýkrát Dahmera, povedala som si, že vyzeral úplne normálne. Práve to človeka núti zamyslieť sa nad tým, že úplne ktokoľvek by mohol byť schopný spáchať zločin. Keby sa správal ako maniak, určite by sa mi uľavilo viac," vysvetlila.

Dahmer bol sériový vrah a sexuálny delikvent, ktorý v rokoch 1978 až 1991 zabil a rozštvrtil 17 mužov. Nancy dodala, že hoci nebol veľmi očarujúci, jeho až neuveriteľná normálnosť znamenala, že len málokto by ho označil za vraha. Najnovšie však odborníci vrhli o čosi viac svetla do tejto problematiky a vysvetlili, na čo by si ľudia mali dávať pozor. Odborník Cliff Lansley odhalil, že aj tí najprešpekulovanejší zabijaci sa môžu pomýliť, a to najmä počas policajných výsluchov.

Dodal, že existujú určité náznaky v rámci reči tela, ako aj gest, ktoré vraha dokážu odhaliť. Všimnú si ich len tí, ktorí sú mimoriadne obozretní. Podľa štúdie z roku 1971, ktorá bola uskutočnená psychológom a profesorom Albertom Mehrabianom, má reč tela až 55-percentný podiel na tom, ako niekto vyjadruje svoje pocity. Ďalších 38 percent sa dá identifikovať na základe tónu hlasu a len 7 percent sa dá určiť zo slov, ktoré človek povie. Lansley vysvetlil, že keď sa človek snaží určiť, či niekto klame, nezáleží na udržiavaní očného kontaktu, potení, alebo na tom, či sa vyhýba otázkam.

Ide skôr o to, ako sa zmení jeho správanie. Keď vyšetrovatelia začnú vypočúvať vraha, v úvode s ním môžu žartovať a viesť neškodný rozhovor, ktorý podozrivého upokojí. Všetko sa to začína nevinnými témami, ktoré sa týkajú rodiny, priateľov alebo ich schopností, vzdelania a vyhliadok do budúcnosti. V tejto fáze je dôležité všímať si intenzitu žmurkania, farbu pokožky, rýchlosť reči a očný kontakt. Vyšetrovateľ následne dokáže posúdiť, či sa vrahovo správanie zmení, keď mu začne klásť ťažké otázky.

Okrem toho dokáže zistiť aj to, kedy sa cítia nekomfortne alebo vystresovane a kedy by mohli klamať. Pre takéto zmeny v správaní je typická rýchlejšia reč alebo časté žmurkanie. Expert poukázal aj na to, že niektorí zločinci môžu využiť intenzívny očný kontakt, zatiaľ čo iní sa mu úplne vyhýbajú. Ozrejmil, že je mylné žiť v domnienke, že ak niekto od vás odvráti pohľad, automaticky to znamená, že klame. Nie je to totiž pravidlom.

"Štúdie ukazujú, že udržiavanie očného kontaktu pri rozprávaní je silnejším indikátorom klamstva ako uhýbanie pohľadom," dodal s tým, že práve intenzívny očný kontakt naznačuje, že človek kontroluje, či mu druhá osoba verí.

Kriminalisti odhalili aj najčastejšie črty sériových vrahov. Prvým znakom, na ktorý si musíte dať pozor, je to, či daný človek nemá nutkanie ostatných ovládať a manipulovať nimi. "Pre sériových vrahov je typické, že majú silný vzťah k moci, a to aj vtedy, ak ich dolapia. Často patria k zručným manipulátorom a svoju zdanlivú zraniteľnosť efektívne využívajú na zakrytie zlovestnej osobnosti.

Sérioví vrahovia sú zvyčajne obrovskí egomaniaci a často sa svojimi zločinmi chvália. Aby toho nebolo málo, môžu pôsobiť mimoriadne šarmantne a sympaticky. Taktiež majú tendenciu veľmi dobre porozumieť emóciám iných ľudí. Rýchlo zachytia akúkoľvek zraniteľnosť alebo slabosť človeka, aby ho následne naviedli k činom, ktoré by za bežných okolností nevykonal.

Najdesivejším znakom zo všetkých, ako sme už spomínali, je ten, že niektorí z tých najhorších zločincov v histórii môžu pôsobiť úplne normálne. Ide o akýsi mechanizmus, vďaka ktorému si u iných vybudujú dôveru a následne ju zneužijú tým najhorším spôsobom.