V Taliansku objavili zapečatenú hrobku s maľbou trojhlavého psa, ktorý chráni podsvetie

V Taliansku bola odkrytá zapečatená hrobka s freskou Cerbera, trojhlavého psa zo starovekej gréckej mytológie. Pohrebnú komoru archeológovia objavili pri meste Neapol, pričom predpokladajú, že pochádza z čias Ježiša Krista. Ako informoval portál DailyMail, podľa legendy trojhlavý pes stráži brány podsvetia a bol považovaný za najťažšiu úlohu, s ktorou sa musel slávny Herkules popasovať.

Nedotknutú hrobku vedci odkryli v talianskom meste Giugliano in Campania, ktoré sa nachádza na predmestí Neapola. Tímu sa pošťastil objav na poľnohospodárskej pôde počas archeologického výskumu, ktorý musel uskutočniť pred začatím údržbárskych prác na mestskom vodovode. Predpokladá sa pritom, že má približne 2 000 rokov.

Komoru archeológovia objavili po tom, čo zbadali múr, ktorý bol postavený pomocou starorímskej stavebnej techniky známej ako opus incertum. Ide o spôsob, pri ktorom sa nebrúsené kamene nepravidelných tvarov náhodne umiestňujú tak, aby vytvorili mozaickú stenu. Neskôr sa však ukázalo, že to bola predná stena hrobky, ktorá bola utesnená ťažkou doskou vyrobenou z tufu, ľahkej pórovitej horniny vytvorenej zo sopečného popola a iných sedimentov.

Pohrebná komora však vedcov uchvátila z iného dôvodu. Na stropoch a stenách má totiž množstvo fresiek mytologických postáv v nedotknutom stave, pričom medzi najpozoruhodnejšie patrí trojhlavý pes Cerberus.

Nápadná maľba predstavuje dvanástu a najnebezpečnejšiu z Herkulových úloh, pri ktorej musel toto krvilačné stvorenie poraziť. "Stropy a steny hrobky s freskami sú v perfektnom stave, s mytologickými výjavmi, ktoré sa rozprestierajú po celej miestnosti. Medzi nimi však vyniká tento trojhlavý pes," povedal Mariano Nuzzo, vedúci oddelenia pre archeológiu a výtvarné umenie v metropolitnej oblasti mesta Neapol.

Medzi ďalšie mytologické postavy namaľované na stenách patria aj takzvané ichtyokentaury. Ide o morských bohov s hornou časťou tela človeka, prednými nohami koňa a chvostom ryby. Freska pritom zobrazuje dve postavy oproti sebe, ktoré držia staroveké grécko-rímske štíty. Každý z nich má tiež na ruke okrídlené Amorovo dieťa (spájané s láskou a sexuálnou túžbou) zvané erota.

Archeológovia dodali, že budú aj naďalej pokračovať vo výkopoch v ešte väčšej časti hrobky bez poškodenia jej obsahu. "Emócie, ktoré vyvolal takýto objav, sú neopísateľné. Územie Giugliano po rokoch zabudnutia konečne získalo významnú časť svojej predošlej slávy a bude zachovávané a chránené vďaka spoločnému úsiliu," dodal Nuzzo.