Vznik života na Zemi mohol byť iba náhoda. Podľa vedcov existujú vo vesmíre lepšie planéty

Astronómovia aktuálne objavujú planéty obiehajúce okolo hviezd mimo slnečnej sústavy, ktoré sa nazývajú exoplanéty. Pred pár mesiacmi tímy pracujúce na satelite NASA Transiting Exoplanet Survey Satellite (TESS) objavili niekoľko planét obiehajúcich v obývateľných zónach ich materských hviezd. Jedna planéta je o 30 % väčšia ako Zem a obehne svoju hviezdu za menej ako tri dni. Druhá je až o 70 % väčšia ako naša planéta, uvádza portál TheConversation.

Tieto dve exoplanéty sú takzvané super-Zeme. Sú väčšie ako naša planéta, ale zároveň menšie ako ako Urán a Neptún. Zem je stále jediným miestom vo vesmíre, o ktorom vedci tvrdia, že sú na ňom najvhodnejšie podmienky pre život. Hoci by ľudia mali hľadať planéty identické s tou našou, výskumy hovoria niečo iné.

Väčšina super-Zemí obieha okolo trpasličích hviezd, ktoré majú nižšiu hmotnosť a dlhšiu životnosť ako Slnko. Na každú hviezdu podobnú Slnku existujú stovky chladných trpasličích hviezd a vedci zistili, že okolo 40 % z pozorovaných trpaslíkov obiehajú super-Zeme.

Na základe súčasných projekcií je asi tretina všetkých exoplanét super-Zemami, a práve to z nich robí najbežnejší typ exoplanét v Mliečnej dráhe. Najbližšia je od Zeme vzdialená iba šesť svetelných rokov. Faktom zostáva, že vo vesmíre nemôže existovať život bez vody. Práve to je dôležité kritérium obývateľnosti planét.

Ďalším dôvodom, prečo sú super-Zeme ideálnymi cieľmi v rámci obývateľnosti či hľadania života je aj to, že sa dajú oveľa ľahšie odhaliť a študovať v porovnaní s planétami, ktoré sa približujú veľkosti Zeme. Na detekciu exoplanét vedci zväčša využívajú niekoľko metód. Práve tie sa im jednoduchšie aplikujú pri planétach s väčšími rozmermi.

Pred viac než 300 rokmi nemecký filozof Gottfried Wilhelm Leibniz tvrdil, že Zem je tým najlepším miestom zo všetkých možných svetov. Veda rokmi napredovala míľovými krokmi a teraz sa výskumníci domnievajú, že Zem nie je najlepšia zo všetkých svetov. V dôsledku tektonickej aktivity Zeme a zmien v slnečnom jase sa zmenila aj klíma. Zem bola väčšinu času zo svojej 4,5 miliardy rokov trvajúcej histórie pre ľudí a iné väčšie tvory neobývateľná.

Z najnovších simulácií vysvitlo, že obývateľnosť planéty bola úplnou náhodou a doslova máme šťastie, že sme nažive. Väčšie planéty sú geologicky aktívne, čo je vlastnosť, o ktorej vedci tvrdia, že podporuje biologickú evolúciu. Najlepšie obývateľná planéta by mala zhruba dvojnásobok hmotnosti Zeme a bola by o 20 % až 30 % väčšia. Mala by aj oceány, ktoré sú dostatočne plytké na to, aby svetlo stimulovalo život aj na morskom dne.

Aby toho nebolo málo, disponovala by silným magnetickým poľom, ktoré by chránilo pred kozmickým žiarením. Experti si myslia, že kombinácia týchto atribútov urobí planétu super obývateľnou. Super-Zeme majú mnohé z atribútov super obývateľnej planéty. Astronómovia dodnes objavili desiatky exoplanét, ktoré sú teoreticky obývateľnejšie ako Zem.

To, či sa exoplanéty budú dať naozaj obývať, sa bude dať zistiť vďaka novým pozemným ďalekohľadom. Pôjde o 39-metrový teleskop s názvom Extremely Large Telescope (ELT), ďalší je Thirty Meter Telescope (TMT) a 25,4-metrový teleskop Giant Magellan Telescope. Všetky z nich sú v procese výroby a budú pripravené zbierať údaje približne koncom aktuálneho desaťročia.

Astronómovia veria, že život je možný aj na iných planétach. Vysvetľujú aj skutočnosť, že obývateľnosť planéty sa nerovná tomu, že by na nej ľudia automaticky mohli reálne žiť. Kým výskumníci nenájdu dôkazy o živote aj na iných planétach, je možné, že život na Zemi bol iba akousi "nehodou."