Vedci objavili DNA starú 2 milióny rokov. Podobný ekosystém podľa nich už neexistuje

Vedci dokázali získať doteraz najstaršiu DNA živých organizmov. Ide o 2 milióny rokov starý materiál, ktorý zobrazuje jedinečný ekosystém z čias doby ľadovej. Ako informoval portál VICE, výskumníci odobrali vzorky z environmentálnej eDNA, ktorá predstavuje celý biotop živočíchov, pričom ich extrahovali v polárnej púšti v severnom Grónsku.

Starú DNA vedci objavili vo formácii Kap København, kde zamrznutá krajina a podmienky prispeli k zachovaniu genetického materiálu. Vzorky, ktoré extrahovali, sú pritom o milión rokov staršie ako predošlá najstaršia DNA nájdená v zube mamuta.

V oblasti pracovali na zbere a analýze vzoriek od roku 2006 výskumníci pod vedením Eskeho Willersleva, evolučného genetika z University of Cambridge. Teraz tím odhalil ekosystém, ktorý bol domovom mamutov, sobov, husí, krabov, koralov a iných foriem života. Živočíchy sa zdržiavali okolo otvoreného boreálneho lesa, ktorý prekvital, keď mala táto oblasť Grónska o 11 až 19 stupňov viac ako v súčasnosti. "Bolo vzrušujúce, keď sme obnovili DNA veľmi odlišného ekosystému," povedal Willerslev na tlačovom brífingu.

Výskumníci tvrdia, že stará DNA pochádza z obdobia, keď bola oblasť výrazne teplejšia. Prevládalo vtedy podnebie, ktoré podľa vedcov môžeme očakávať, keď bude ľudstvo aj naďalej čeliť globálnemu otepľovaniu. "Dáva nám to predstavu, ako môže príroda reagovať na zvyšujúce sa teploty," povedal Willerslev.

Veľkým prekvapením pre vedcov bolo, že objavený ekosystém spájal živočíchov z arktických a miernych podnebných pásiem. Ak by sme sa vrátili v čase na Kap København pred dvoma miliónmi rokov, mohli by ste vidieť mamuty prechádzať sa pozdĺž pobrežia zalesneného topoľmi, brezami a tujami. Zbadali by sme aj rieku tečúcu do mora a na brehoch rastliny a zvieratá ako sú soby, husi či rôzne hlodavce. Dnes takýto ekosystém už podľa vedcov nikde nenájdeme.

Výskumníci však vo vzorkách nenašli žiadne stopy predátorov. Podľa Willerslevovho tímu bolo dôvodom to, že populácie mäsožravcov majú tendenciu byť oveľa menšie ako tie bylinožravcov, čo spôsobuje výraznú odchýlku. "Veríme, že je to v podstate hra s číslami," dodal Willerslev.

Environmentálna DNA podľa jeho slov odráža biomasu organizmov. To znamená, že čím viac živočíchov v oblasti žije, tým viac materiálu je možné získať. "Preto je zrejmé, že rastliny budú bežnejšie ako bylinožravce a bylinožravce budú bežnejšie ako mäsožravce," poznamenal s tvrdením, že ak by tím pokračoval s odberom vzoriek, nakoniec by sa im podarilo získať stopy predátorov.

Aj v súčasnosti sa výskumníci snažia pokračovať v zhromažďovaní a analýze materiálov z oblasti, aby mohli vystopovať viac vyhynutých druhov, ktorým sa pred dvomi miliónmi rokov darilo. Tím tiež dúfa, že na svete existujú ďalšie zamrznuté lokality, ktoré by mohli obsahovať skrytý genetický materiál. Willerslev dodal, že by ho neprekvapilo, keby niekto dokázal nájsť DNA, ktorá by bola dvakrát staršia ako vzorky z Kap København.