Experiment s hrozným koncom: Muž nespal 264 hodín, aby prekonal rekord, dlhé roky trpel

V roku 1963 dvom mladíkom z USA skrsol v hlave neobyčajný nápad na školský vedecký projekt. Na prvý pohľad nevinný experiment však mal následky, ktoré trvali desaťročia. 17-ročný Randy Gardner a jeho kamarát Bruce McAllister sa rozhodli prekonať svetový rekord v nespavosti. V tom čase držal rekord dídžej z Honolulu, ktorému sa podarilo zostať hore až 260 hodín, uvádza portál Unilad.

Ich cieľ bol jednoduchý – chceli zistiť, čo sa deje s mozgom, keď človek dlho nespí. "Boli sme idioti, viete, mladí idioti," uviedol McAllister. Chlapci si hodili mincou a Gardner prehral. McAllister si mohol vydýchnuť, pretože nemusel vyskúšať experiment na vlastnej koži, no Gardner musel zostať hore tak dlho, ako to bolo možné.

Dvojica si uvedomila, že experiment nie je taký jednoduchý, ako sa zdá. Obaja preto požiadali o pomoc výskumníka zaoberajúceho sa spánkom Williama Dementa zo Stanford University. "Randyho rodičia sa veľmi báli, že mu to ublíži. V tej dobe sa nevedelo, či pri nedostatku spánku nehrozí smrť," povedal Dement. Nedostatok spánku má na organizmus nepriaznivé účinky vrátane problémov s pamäťou, rizika srdcových chorôb či vysokého krvného tlaku.

Experiment však zakrátko priniesol neočakávané výsledky a ohrozené boli tínedžerove kognitívne a zmyslové schopnosti. Po troch dňoch bez spánku bol Gardner extrémne náladový, mal problémy s koncentráciou, potrápila ho aj krátkodobá strata pamäti, paranoja a dokonca aj halucinácie. "Bol fyzicky veľmi zdatný. Nechceli sme, aby zaspal, preto sme ho donútili hrať basketbal alebo bowling. Keby zavrel oči, okamžite by zaspal," podotkol Dement.

Gardner zostal hore dokopy jedenásť dní (264 hodín), čím prekonal vtedajší rekord a to bol koniec vedeckého experimentu. Následne bol prevezený do nemocnice a spal až štrnásť hodín. "Spomínam si, že keď som sa zobudil, tak som bol unavený, ale o nič viac ako normálny človek," uviedol.

Spočiatku sa zdalo, že experiment na jeho organizmus nemal žiadne zásadné účinky, no neskôr priznal, že desaťročia trpel neznesiteľnou nespavosťou. "Bolo to hrozné. Všetko ma rozčuľovalo. Bolo to ako pokračovanie toho, čoho som sa dopustil pred 50 rokmi," uzavrel.