Klimatické zmeny nás ročne stoja desiatky miliárd eur. Pravá suma však môže byť ešte vyššia

Ukázalo sa, že klimatické zmeny nás ovplyvňujú viacerými spôsobmi, než len tými ekologickými. Odborníci totiž uviedli, že globálne otepľovanie ročne stojí svetovú ekonomiku desiatky miliárd eur. Ako informoval portál Unilad, obrovský nárast bol zaznamenaný za posledných 20 rokov, kedy cena, ktorú platíme za zmenu klímy, exponenciálne narástla.

Extrémne počasie, ktoré prináša klimatická zmena, vrátane častých búrok, záplav či nečakaných vĺn horúčav a sucha, zničilo majetok desiatok miliónov ľudí a mnohých dokonca pripravilo aj o život. Globálne otepľovanie spôsobené ľudskou činnosťou je jednou z hlavných príčin extrémneho počasia, a preto sa stalo dôležitou témou rozpravy najmä v posledných 20-tich rokoch.

Podľa nového výskumu zverejneného v časopise Nature Communications však klimatické zmeny spôsobujú aj ďalšie problémy. V správe sa uvádza, že socio-ekonomické náklady spojené s extrémnymi udalosťami, ktoré možno pripísať globálnemu otepľovaniu, zapríčinili náklady vo výške takmer 135 miliárd eur ročne, pričom 63 percent tejto ceny tvoria straty na ľudských životoch. To znamená, že za hodinu zaplatíme približne 15,5 milióna eur.

Výskumníci Rebecca Newman a Ilan Noy, ktorí pracujú na novozélandskej Victoria University of Wellington, zozbierali údaje z dostupných štúdií o extrémnych udalostiach v súvislosti s emisiami skleníkových plynov a poveternostnými incidentmi a spojili ich s informáciami o samotných nákladoch. Zistili, že aj keď sme v rokoch 2000 až 2019 priemerne zaplatili 135 miliárd eur ročne, v roku 2022 sa toto číslo takmer zdvojnásobilo.

Nepriaznivé zistenia Noya a Newmanovej však majú aj niekoľko výhod. Mohli by sa totiž použiť na výpočet toho, koľko financií bolo a bude potrebných na fond strát a škôd založenom na klimatickom samite OSN v roku 2022. Cieľom zbierky je pomôcť chudobnejším krajinám zaplatiť za škody spôsobené zlými poveternostnými podmienkami, ako sú hurikány či záplavy.

Ich výskum by tiež mohol napomôcť aj rýchlosti, ako sa dané financie dostanú do postihnutých oblastí. "Toto číslo je neskutočne obrovské. Keď to však porovnáte so štandardnou kvantifikáciou nákladov na zmenu klímy, zdá sa, že tieto údaje podceňujú ich vplyv," uviedol Noy s tvrdením, že vo svete došlo aj k mnohým prírodným katastrofám, pri ktorých nemali žiadne údaje o počte zabitých ľudí alebo o ekonomických škodách.

Vedci nakoniec zdôraznili, že existujú určité medzery v ich výpočtoch. Je preto možné, že konečná suma, ktorú ročne platíme za zhoršujúce sa klimatické zmeny, môže byť omnoho vyššia. "Ako prípad môžeme uviesť dostupné údaje o počte úmrtí v dôsledku vlny horúčav v Európe. Problémom totiž je, že vôbec nemáme predstavu, koľko ľudí mohlo zomrieť kvôli tomuto dôvodu napríklad v subsaharskej Afrike," vysvetlila dvojica.