Najsmrteľnejší deň v histórii sveta: Stal sa pred takmer 500 rokmi, zomreli státisíce ľudí

Existuje mnoho vecí, ktoré dokážu zapríčiniť tragédie obrovských rozmerov vrátane jadrových či chemických zbraní, rôznych vírusov alebo dopravných nehôd. Napriek tomu však ani jeden z týchto problémov nestál za najsmrteľnejším dňom v našich dejinách. Ako informoval portál Science Alert, ten sa udial pred takmer 500 rokmi v jednej z najväčších krajín sveta a bol spojený so zemetrasením.

Tragický incident sa odohral 23. januára 1556. Vtedy zasiahlo významnú čínsku provinciu Šen-si mohutné zemetrasenie. Aj keď táto katastrofa trvala len niekoľko sekúnd, odhaduje sa, že samotné otrasy zabili vyše 100-tisíc ľudí, pričom následné zosuvy pôdy, požiare, migrácia a hladomor usmrtili celkovo až okolo 830-tisíc ľudí.

Naprieč históriou došlo k oveľa smrteľnejším udalostiam, ako napríklad prvá a druhá svetová vojna, rôzne pandémie či masívne povodne. No keď vezmeme do úvahy, že k spomínaným úmrtiam došlo počas takého krátkeho časového obdobia, toto zemetrasenie odborníci považujú za najsmrteľnejšie, aké poznáme.

Podľa miestnych letopisov siahajúcich až do roku 1177 pred Kristom sa odhaduje, že udalosť mala magnitúdu 8,0 - 8,3. Preložený citát toto zemetrasenie tiež opisuje do úplných podrobností: "Na niektorých miestach sa zem odrazu zdvihla a vytvorila nové hory, alebo naopak prudko klesla sformovala údolia. V iných oblastiach vytryskla voda a objavili sa úžľabiny. Chatrče, úrady, chrámy aj steny mesta sa zrazu zrútili."

Trhliny v zemi dosahovali hĺbku viac ako 18 metrov. V okrese Huaxian sa údajne zrútila každá jedna budova a v blízkosti epicentra bolo zabitých približne 60 percent miestnej populácie.

Epicentrum zemetrasenia sa nachádzalo v údolí rieky Wej-che, ktoré je geologicky jedinečné, pretože prechádza cez sprašovú plošinu v severnej a strednej Číne. Samotný spraš je pritom zložený zo sedimentu podobného bahnu, ktorý vzniká nahromadením vetrom unášaného prachu erodujúceho z púšte Gobi. Plošina je v súčasnosti známa pravidelnými tragickými zosuvmi pôdy.

V tom čase však bolo veľa budov a príbytkov postavených priamo do týchto mäkkých sprašových útesov, čím obyvatelia vytvárali umelé jaskyne známe ako yaodongy. Keď zemetrasenie zasiahlo, tieto umelo vytvorené priestory sa zrútili a pochovali tých, ktorí boli vo vnútri. Nešlo však len o yaodongy, ale mnohé ďalšie budovy v mestách postavené z ťažkého kameňa, ktoré pri zrútení spôsobili veľa skazy.

Vedci zistili, že cez oblasť prechádzajú tri hlavné zlomové línie. V rámci geologickej analýzy zemetrasenia z roku 1998 dospeli následne k záveru, že zlom v Severnom Huashane zohral v tejto udalosti dôležitú úlohu kvôli svojmu rozsahu a posunom. "Musíme zvážiť potenciál pre aktívne zlomy a pripraviť sa na ďalšie možné veľké zemetrasenie v regióne," uviedli vedci z Pekingskej univerzity.

Ako informoval portál History.com, zemetrasenie v Šen-si inšpirovalo vládcov a úrady pri hľadaní príčin zemetrasení a spôsobov, ako minimalizovať budúce škody spôsobené takýmito katastrofami (kamenné budovy sa nahradili mäkšími materiálmi, ktoré sú odolnejšie voči zemetraseniu, ako napríklad bambusom či drevom).