Najznámejšia slovenská vrahyňa: Druhovi odrezala hlavu a nechala ju na záchode vo vlaku

Irena Čubírková je meno, pri ktorom ľuďom naskakujú zimomriavky. Beštiálna vrahyňa sa v rokoch 1951 a 1964 postarala o dve brutálne vraždy svojich partnerov, uvádza portál Pravda. Zatiaľ čo pri prvom prípade si polícia myslela, že šlo o nehodu, druhá vražda ju vyšla naozaj draho. Aké boli motívy jej ohavných činov?

Ľudia ju považovali za príjemnú a komunikatívnu ženu. Pôsobila veľmi krehko, ba až zraniteľne. O to viac všetkých prekvapilo, čoho všetkého bola schopná. Pozornosť pútali aj jej nevädzovo modré oči, ktoré dozaista pomotali hlavu nejednému mužovi. Dokument Najväčšie kriminálne prípady Slovenska odhaľuje, že tak, ako jej partnerské vzťahy, ani jej detstvo nebolo ideálne. Keď mala štyri roky, mama jej zomrela a otec ju poslal do detského domova. Musela sa naučiť postarať sama o seba a od štrnástich rokov pracovala.

V nemeckej firme na výrobu plechoviek spoznala Jána Čubírku. Žena zakrátko otehotnela a v roku 1945 mali svadbu. Jej manžel bol veľmi pracovitý a na rodinu si veľa času nenašiel. Po šiestich rokoch si preto našla milenca Václava Bernarta. Ich romanca netrvala dlho, keďže Ján odhalil klamstvá svojej manželky. Práve vtedy došlo k mnohým nezhodám. Dvojica sa neustále škriepila a nechýbalo ani fyzické napadnutie. Čubírková si vďaka svojmu šarmu dokázala ľudí obmotať okolo prsta a bola skvelou manipulátorkou, čo sa jej zišlo aj pri plánovaní vraždy.

Pri tej prvej, ktorá sa odohrala v roku 1951, nahovorila nielen milenca, ale aj jeho manželku, aby sa spoločne zbavili Čubírku. Jeho žene tvrdila, že ju muž týra a o nevere klame. Spočiatku ho chceli otráviť, následne obesiť, aby to vyzeralo ako samovražda, no nakoniec im v hlave skrsol iný plán. Jej milenec kúpil kvapky na spanie, fľašu Becherovky a víno. Kvapkami ho mali uspať a zinscenovať pád z povaly. Čubírková manželke svojho milenca vykreslila plán, ako všetko uskutočniť tak, aby to vyzeralo ako nehoda.

Čubírková manželovi navarila obed a ponúkla ho pohárom vína. Do fľaše od Becherovky nakvapkala kvapky na spanie. S fľašou prišla k manželovi, ktorému ponúkla štamprlík. Po chvíli na neho doľahla únava a zaspal. Medzitým ho Čubírková odvliekla do detskej izby, kde ho vložila do postele a prikryla perinou. Chcela sa presvedčiť, či spí naozaj tvrdo, preto po chvíli prišla späť do izby a zatriasla ním. Keď zistila, že nereaguje, rozhodla sa konať.

Jej kroky viedli do pivnice, odkiaľ vzala hrubú palicu a vrátila sa do izby. Mužovu tvár prikryla plienkou rok a pol starého syna, zahnala sa a niekoľkokrát ho z celej sily udrela po hlave. Čin sa odohral presne na šieste výročie ich svadby. Krátko na to, odišla ku manželke jej milenca, aby jej oznámila, že partner je už mŕtvy. Bezvládneho chlapa obidve preniesli z detskej izby pod schody vedúce na povalu. Odtiaľ Čubírková zhodila na jeho telo liatinové kachle. Irena po tomto skutku poslala svoju 9-ročnú dcéru, aby šla otca prebudiť.

Tá sa zľakla a matke povedala, že do detskej izbe nejde, lebo tam niekto leží. Čubírková sa šla presvedčiť o tom, čo sa to vlastne deje. Keď zbadala mužovo telo, vyšla na ulicu a začala nahlas bedákať, že prišla o svojho manžela. Následne prišla polícia a skonštatovala, že Ján zomrel kvôli nešťastnej náhode. Vyšetrovatelia vtedy ignorovali skutočnosť, že dvojica mala medzi sebou nezhody, časté hádky, ako aj to, že Irena mala mimomanželský pomer. Vyšetrovanie sa obnovilo až po trinástich rokoch, keď zabila svojho druha, Ambróza Ščepku. Po vražde sa k nej chcel Václav nasťahovať, no Čubírková ho vyhodila.

Ani s Ambrózom to nebolo jednoduché. S ním sa presťahovala do slovenskej obce Boleráz. Ambróz bol alkoholik a k Čubírkovej sa správal hrubo. Pomerne často sa stávalo, že z domácnosti odišla na niekoľko dní, o nič sa nestarala a s druhom spala čoraz menej. Po dvanástich rokoch spolužitia sa rozhodla, že situáciu bude musieť vziať do vlastných rúk. 7. decembra 1964, presne na Ambrózove meniny, sa Čubírková postarala o vskutku netradičný darček pre svojho druha.

Ten najprv oslavoval u susedov, a potom doma. Opil sa tak veľmi, že spadol pod stôl a zostal pod ním ležať. Čubírková využila situáciu, z komory vytiahla sekeru a tupou stranou ho začala udierať do hlavy. Potom vzala starý sekáčik na mäso a oddelila hlavu od tela. To vložila do pece na pečenie chleba a trvalo jej až 35 hodín, kým ho spálila. Ráno po prebudení zistila, že jeho telo iba obhorelo, preto musela opäť zakúriť, aby torzo a končatiny zhoreli do tla.

Popol a kosti z pece vytiahla 9. decembra a preosiala ich na site. Popolom a kosťami posypala chodník pred domom a časť rozsypala aj po miestnosti, kde chovala sliepky. Ambrózovu hlavu zabalila do jeho bundy a vložila do nákupnej tašky. Hlavu nespálila len preto, aby každý vedel, že zomrel a že ju neopustil. Následne nastúpila na vlak smerujúci do Trnavy. Tam hlavu odložila za dvere v záchode, kde ju objavili cestujúci.

Čubírkovej kroky smerovali na políciu, kde nahlásila jeho zmiznutie. Keď sa prevalilo, že vo vlaku sa našla Ambrózova hlava, pokúsila sa zahrať to isté divadlo ako pri prvej vražde. Tentokrát jej to však nevyšlo. Vyšetrovatelia prišli do domu, kde bývala Čubírková, a zatkli ju. Pri výsluchu bola nervózna a zdalo sa, že niečo tají. K vražde svojho druha sa napokon priznala.

Za dvojnásobnú vraždu bola odsúdená na trest smrti. Popravu obesením vykonali 28. októbra 1966 v pražskej väznici na Pankráci. Jej komplic pri prvej vražde Václav Bernart dostal 15 rokov väzenia a jeho manželka strávila vo vyšetrovacej väzbe štyri mesiace. Čubírková za sebou zanechala sedem detí, ktoré mala s oboma mužmi. Prípad vtedy otriasol celým Československom a mnohé skutky tejto ženy ľuďom doslova nedali spávať.