Smiali sa mu, keď chcel zaviesť umývanie rúk v nemocnici. Lekár tým zachránil mnohé životy

V histórii medicíny existuje jeden príbeh, ktorý je skvelým príkladom toho, ako môže pozorovanie a experimentovanie viesť k významným zmenám a objavom. Na druhú stranu však ukazuje aj to, ako tradičné spôsoby liečby môžu tento progres zavrhnúť. Ako informoval portál IFLScience, lekár pomocou jednoduchého experimentu dokázal zabrániť smrti viacerých pacientov.

V štyridsiatych rokoch 19. storočia sa na pôrodníckej klinike viedenskej nemocnice (v tom čase najväčšej na svete) diali zvláštne veci. Oddelenie bolo rozdelené na dve časti: ak bola tehotná žena prijatá do prvej z nich, bola 29-percentná šanca, že počas pobytu zomrie, ale ak ju prijali do druhej, pravdepodobnosť úmrtia bola mizivá.

V priebehu 18. a 19. storočia bola horúčka šestonedieľok infekciou, ktorou sa žena mohla nakaziť počas pôrodu alebo po ňom. Toto ochorenie bolo častou príčinou úmrtí v nemocniciach. Choroba mala tendenciu postihovať rodičky počas prvých troch dní po pôrode a mala rýchly priebeh, ktorý viedol k bolestiam brucha, horúčke, slabosti a nakoniec k smrti. Dlho nikto nevedel zistiť, čo tento jav spôsobovalo a ako mu predísť, no onedlho prišiel lekár menom Ignác Semmelweis so zaujímavým riešením.

Semmelweis pracoval ako asistent lekára vo viedenskej všeobecnej nemocnici. Počas svojich smien často pozoroval tento zvláštny, nerovnomerný počet úmrtí medzi dvoma časťami oddelenia a dospel k zaujímavému záveru. Podľa jeho tvrdenia bol jediný rozdiel v tom, že prvú časť riadili študenti medicíny a druhú pôrodné asistentky.

Aby otestoval svoje pozorovania, Semmelweis údajne nechal vymeniť personál na dvoch oddeleniach. Onedlho zistil, že vysoká miera úmrtnosti nasledovala študentov medicíny. Ďalší záver však odhalila smrť jeho kolegu Jakoba Kolletschku, ktorý zomrel po tom, čo mu študent pri pitve nešťastne porezal prst.

Semmelweis poznamenal, že sepsa, ktorá lekára zabila, zanechala v tele podobné patologické príznaky ako u rodičiek na oddelení. Podľa neho to bolo spôsobené baktériami na oblečení a nástrojoch, ktoré lekári prenášajú počas pôrodu. Preto v máji 1847 zaviedol politiku, podľa ktorej si všetci zamestnanci museli umyť ruky chlórovanou vodou predtým, ako sa mali venovať svojim pacientom. To spôsobilo, že úmrtnosť na oboch častiach oddelenia prudko klesla.

Hoci toto riešenie dokázalo znížiť vysoký počet úmrtí, odborná verejnosť ho zavrhla. Mnohí lekári sa totiž domnievali, že fenomén spôsobovala miazma - zlý vzduch, ktorý sa dostával do oddelení cez ventilačný systém. Z frustrácie Semmelweis rezignoval na svoju pozíciu vo Viedni a presťahoval sa do Budapešti, kde sa stal vedúcim pôrodníctva v nemocnici svätého Rocha. Aj tam implementoval svoje riešenie, čo malo rovnaký efekt pre mieru úmrtnosti.

Neskôr v roku 1861 vydal knihu s názvom Die Ätiologie, v ktorej vysvetlil svoje názory na horúčku šestonedieľok, no odborná verejnosť ho znovu skritizovala. Semmelweis preto onedlho upadol do zabudnutia a zostal zatrpknutý voči lekárskej komunite, ktorá o ňom neustále pochybovala. Stal sa čoraz nestabilnejším a nakoniec bol prinútený presťahovať sa do azylového domu, kde zotrval až do svojej smrti vo veku 47 rokov.