Pri chorvátskom pobreží sa existuje malý izolovaný ostrov, ktorý na prvý pohľad vyzerá ako pokojné miesto na pasenie zvierat. Ak ho však navštívite, zistíte, že ide o strašidelné opustené väzenie s mučiarňami a zhrdzavenými celami, ktoré bývalí väzni označili za skutočné peklo. Ako informoval portál LADBible, hoci sa zariadenie nepoužíva už viac ako 30 rokov, mnohí starší obyvatelia si pamätajú na hrôzy, ktoré sa v ňom udiali.
Väzenie pre odporcov režimu
Desivý, neobývaný ostrov v Jadranskom mori sa volá Goli Otok a 40 rokov ho úrady využívali ako miesto pre vojnových zajatcov a politických demonštrantov. Väzenie v tom čase patrilo pod juhoslovanskú vládu, ktorú viedol kontroverzný komunistický vodca Josip Broz Tito. Ten údajne pomohol založiť toto zariadenie po tom, čo krajina prerušila vzťahy so Sovietskym zväzom.
Po otvorení v roku 1949 bolo za necelých 7 rokov na ostrov poslaných odhadom viac ako 15-tisíc ľudí, pričom niektorí mali zomrieť počas mučenia. Väčšinu z nich tvorili Chorváti, ktorí boli zabití pod falošnou zámienkou stalinizmu. Väzni mali každodenne podstupovať psychické a fyzické týranie, kvôli ktorému si ostrov vyslúžil meno "peklo na zemi".
Peklo na zemi
Väznica uzavrela svoje brány v roku 1989 počas rozpadu Sovietskeho zväzu a rozdelenia krajín východného bloku na jednotlivé štáty. Odvtedy bol ostrov doslova vyprázdnený a v súčasnosti sa na ňom nachádzajú iba chátrajúce budovy bez života s popraskanými stenami a odlupujúcou sa farbou, pričom sú strašidelnou spomienkou na hrozivé veci, ktorým väzni museli čeliť.
V správach americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) bol Goli Otok označovaný ako Titov jadranský diabolský ostrov. V dokumentoch sa tiež uvádza, že išlo nielen o väzenie pre kritikov Titovho režimu, ale aj Stalinových priaznivcov. Kvôli polohe a nemilosrdným podmienkam bol tiež prezývaný ako chorvátsky Alcatraz.
Ostrov je v súčasnosti využívaný pre lepšie účely, pretože Goli Otok sa stal chránenou prírodnou rezerváciou. Taktiež je propagovaný ako skvelé turistické miesto pre ľudí, ktorí chcú preskúmať strašidelné väzenské budovy a dozvedieť sa o jeho hrôzostrašnej minulosti. "Chôdza medzi ruinami. Je to naozaj desivé. Môžete tam vidieť vysoké steny a cely, ktoré sú stále funkčné," poznamenal Bob Thissen, holandský filmár, ktorý zdokumentoval väzenie a jeho priestory.