Klimatické zmeny spôsobujú rast superbaktérií: Zabíjajú nás už teraz, voči liekom sú odolné

Vývoj a šírenie antimikrobiálnej rezistencie znamená, že antimikrobiálne látky používané na prevenciu a liečbu infekcií u ľudí, zvierat a rastlín sa môžu stať neúčinnými. Moderná medicína tak nebude schopná liečiť ani mierne infekcie, písalo sa v tlačovej správe, ktorú vydalo OSN. Približne 5 miliónov úmrtí na celom svete bolo v roku 2019 spojených s antimikrobiálnou rezistenciou a očakáva sa, že ročný počet úmrtí sa do roku 2050 zvýši na 10 miliónov, uvádza portál CNN.

Takýto scenár hrozí, ak sa nepodniknú žiadne kroky na zastavenie šírenia antimikrobiálnej rezistencie. Napríklad v USA sú každý rok takmer 3 milióny infekcií odolné voči antimikrobiálnym látkam, v dôsledku čoho zomiera viac ako 35 000 ľudí. Antimikrobiálne látky sa bežne používajú v čistiacich prostriedkoch, pesticídoch a liekoch určených na likvidáciu choroboplodných zárodkov. Odolnosť voči liekom sa môže vyvinúť prirodzene, no odborníci tvrdia, že nadmerné používanie antimikrobiálnych látok u ľudí či zvierat tento proces urýchlilo.

Mikroorganizmy, ktoré sú odolné voči chemikáliám, sú silnejšie, výkonnejšie a môžu rozšíriť svoje gény aj na baktérie, ktoré nikdy neboli vystavené antimikrobiálnym látkam. "Klimatické zmeny, znečistenie, zmeny v počasí, viac zrážok, preľudnené mestá a mestské oblasti – to všetko uľahčuje šírenie rezistencie voči antibiotikám. Časom to určite porastie, ale len dovtedy, ak neprijmeme pomerne drastické opatrenia na to, aby sme to obmedzili," povedal Scott Roberts, špecialista na infekčné choroby z Yale School of Medicine.

Klimatická kríza výrazne zhoršuje antimikrobiálnu rezistenciu. Výskumy naznačujú, že stúpajúce teploty zvyšujú rýchlosť rastu baktérií aj šírenia génov odolných voči antibiotikám. Problémom sú aj silné záplavy vznikajúce v dôsledku meniacej sa klímy. Tie vedú k znečisteniu, ktoré zvyšuje mieru infekcií a antimikrobiálnu odolnosť.

Hypotéza istého mykológa naznačuje dôvod, prečo je teplota ľudského tela 37 stupňov. Ide totiž o teplotu, pri ktorej huby nemôžu tak dobre rásť. Objavili sa však mikróby, ako napríklad Candida auris, ktoré rastú aj pri teplote 37 stupňov. Zmena klímy spôsobuje to, že by sa tieto mikróby vedeli prispôsobiť teplejšiemu prostrediu, čo zvýši pravdepodobnosť infekcie u ľudí.

Takéto oportunistické infekcie spôsobené organizmami, ktoré za bežných okolností ochorenie nespôsobia, lebo ich zdravý organizmus prekoná, ohrozujú pokroky v medicíne, akými sú náhrady kĺbov, transplantácie orgánov či chemoterapia. Ide o postupy, pri ktorých majú pacienti značné riziko infekcie a potrebujú účinné antibiotiká. Infekcie odolné voči liekom môžu sťažiť alebo dokonca znemožniť liečbu.

Odborníci tvrdia, že zmena klímy a aj antimikrobiálna rezistencia sa zhoršili práve kvôli ľuďom. Je tu však aj možnosť tento stav zlepšiť. Jedným z týchto krokov je obmedziť nadmerné a nesprávne používanie antibiotík. Antibiotiká a antimykotiká neúčinkujú na vírusy, akými sú prechladnutie a chrípka, pretože práve tieto lieky zachraňujú životy. Vždy, keď sa nesprávne použijú, môžu viesť k vedľajším účinkom a antimikrobiálnej rezistencii.

Vedci zdôrazňujú, že zdravie ľudí, zvierat, rastlín a životného prostredia je úzko prepojené a vzájomne závislé. Vyzývajú preto vlády, aby vytvorili pravidlá na obmedzenie používania antibiotík v poľnohospodárstve a zníženie znečistenia životného prostredia. Zhodujú sa na tom, že kroky vedúce k oddialeniu klimatických zmien sú krokmi na obmedzenie antimikrobiálnej rezistencie.