Teplotné rekordy, povodne či zemetrasenia. Aké historické extrémy v počasí zažili Slováci?

Zimy už síce nie sú také tuhé, ako bývali, no letá vedia byť horúcejšie a suchšie ako kedykoľvek predtým, kam siaha pamäť našich starých rodičov. Väčšina slovenských meteorologických rekordov je pomerne staršieho dáta, ale niektoré zápisy týkajúce sa vysokých teplôt už pochádzajú z 21. storočia. Aké historické extrémy v počasí boli zaznamenané na Slovensku?

#Maximá

Všeobecne najteplejšia oblasť na Slovensku je juhovýchodná časť Podunajskej nížiny, a tiež južné a juhozápadné svahy Kováčovských kopcov pri Štúrove. Historicky najvyššia teplota vzdchu nameraná na Slovensku bola 40,3 stupňa Celzia, hodnotu zaznamenali v Hurbanove 20. júla 2007.

Zápis najvyššej priemernej ročnej teploty je ešte novší. V priemere 13,1 stupňa Celzia namerali počas roka 2019 v obci Žihárec v okrese Šaľa. Najvyšší mesačný priemer bol 26 stupňov Celzia, nameraný v auguste 1992 v Petržalke.

#Minimá

Najchladnejšou oblasťou na Slovensku sú vrcholové polohy Vysokých Tatier. Historicky najnižšia teplota nameraná na Slovensku bola -41 stupňov Celzia a zaznamenali ju 11. februára 1929 v obci Vígľaš v okrese Detva. Najnižšia priemerná ročná teplota bola zaznamenaná v roku 1956 na Lomnickom štíte, kde v namerali v priemere -5,6 stupňa Celzia.

Najnižší mesačný priemer bol -18,1 stupňa Celzia vo februári 1965 na Lomnickom štíte. Najnižšia nameraná teplota v Bratislave bola -36 stupňov Celzia a to 11. februára 1929 v Devínskej Novej Vsi.

Najvyšší priemerný ročný úhrn zrážok, v období rokov 1961 až 2000, bol 2906 milimetrov na Zbojníckej chate vo Vysokých Tatrách. Najviac zrážok za deň namerali v Salke pri rieke Ipeľ, kde napadlo 231,9 milimetrov 12. až 13. júla 1957. Najvyšší mesačný úhrn zaznamenali v Zverovke, kde v júli 2001 napadlo 582,4 milimetrov zrážok.

Najnižší priemerný ročný úhrn zrážok je 483 milimetrov, ktoré namerali v západnej časti okresu Galanta. Historicky najsuchší rok zaznamenali v roku 2011 v obci Malé Kosihy, kde napadlo iba 262 milimetrov zrážok za 365 dní.

Pravdepodobne najväčšiu snehovú kalamitu zažili v Bratislave v roku 1987. Záznam o maximálnej výške snehovej pokrývky na území Slovenska pochádza zo 17. marca 1939. Pri chate na Ďumbieri namerali 429 centimetrov snehu. Najskorší dátum sneženia v polohách do 250 metrov nad morom bol 23. septembra 1931, keď prišie prvý sneh do Košíc. V polohách do 600 metrov začalo najskôr snežiť 1. septembra 1927 v Oravskom Podzámku.

Najneskorší dátum výskytu sneženia v polohách do 350 metrov nad morom je 24. máj 1944, keď snežilo v Nitrianskom Pravne. Najneskorší dátum s výskytom sneženia v polohách do 650 metrov nad morom je 2. jún 1933, vtedy padal sneh v Liptovskom Hrádku.

Najskorší dátum výskytu súvislej snehovej pokrývky v polohách do 500 metrov nad morom je 24. septembra 1931, keď v Červenom Kláštore napadlo 30 centimetrov snehu. Najneskorší dátum výskytu súvislej snehovej pokrývky v polohách do 500 metrov nad morom je 20. máj 1952 a tento rekord taktiež zaznamenali v Červenom Kláštore.

Naslnečnejšie miesto na Slovensku je stred Podunajskej nížiny a Hurbanovo, kde sa môžu tešiť z 2190 hodín ročnej sumy slnečného svitu zo 4447 astronomicky možného slnečného svitu. Najmenej slnečným miestom je Trstená - Ústie nad Priehradou, kde dopadne iba 1052 hodín ročnej sumy slnečného svitu.

Najveternejším miestom na Slovensku je Chopok, kde vo výške 2003 metrov nad morom ročne namerajú priemernú rýchlosť vetra 10 metrov za sekundu. Najvyššia celková rýchlosť vetra bola zaznamenaná 29. novembra 1965 na Skalnatom Plese, kde namerali 78,6 metrov za sekundu, čo je 283 kilometrov za hodinu. Najhoršiu víchricu sme zažili v novembri 2004, keď vietor zničil lesný porast na rozlohe 12 600 hektárov.

Povodne sú na Slovensku čoraz častejším javom. Najväčšie záplavy v histórii Slovenska boli v roku 1997, keď bolo zaplavených mnoho miest a vznikli obrovské škody. Od roku 2000 však v podstate pravidelne niektoré oblasti Slovenska bojujú so záplavami, pričom niektoré roky sa musia s neúprosným živlom boriť aj viackrát.

Historicky najväčšie zemetrasenie na Slovensku sa udialo 28. júna 1763 v Komárne. Zem sa podľa odhadov triasla silou 6,5 Richterovej stupnice, pričom sa zrútilo takmer 300 domov a zahynuli desiatky ľudí. Ďalšie zemestrasenia s magnitúdou vyššou ako 5 stupňov boli v júni 1443 na strednom Slovensku (5,7 stupňov), v januári 1858 v Žiline (5,1) a 9. januára 1906 v Dobrej Vode (5,7). Tento rok zaznamenali zemetrasenie na Zemplíne, 24. apríla. Namerali približne 3,5 stupňa Richterovej stupnice.

Na Slovensku už sú čoraz častejším javom aj tornáda. Hoci u nás doposiaľ nezaznamenali väčšie, ničivé formy tohto meteorologického úkazu, už viackrát sa Slováci presvedčili, že veterný kornút dokáže divy. Napríklad 3. októbra 2018 zažili v Lekárovciach šok, keď sa obcou prehnalo tornádo a narobilo riadnu paseku. V októbri 2020 sa objavilo tornádo aj v Gemerskej Vsi.