V dávnej minulosti stúpajúca hladina morí zakryla obrovské časti pevniny na našej planéte, ktoré ľudia kedysi nazývali domovom. Nedávno však vedci našli dôkaz o stratenom kontinente pri severnom pobreží Austrálie. Ako informoval portál DailyMail, pevnina známa ako Severozápadný šelf bola približne 8-krát väčšia ako Slovensko, pričom sa tu nachádzali súostrovia, jazerá, rieky či veľké vnútrozemské more.
Následok konca doby ľadovej
Nová štúdia publikovaná v časopise Quaternary Science Reviews skúmala obrovskú pevninu, ktorá sa nachádzala na pobreží Austrálie. Tím vedcov viedla archeologička Kasih Norman z Griffith University v Queenslande, ktorá poznamenala, že táto krajina sa nepodobala žiadnej známej časti terajšieho kontinentu.
Posledná doba ľadová skončila približne pred 18-tisíc rokmi. Vtedy rýchle otepľovanie spôsobilo zvýšenie hladiny morí a potopenie niektorých častí spomínanej oblasti vedľa Austrálie. Výskumníci poznamenali, že ju spájala s Novou Guineou a Tasmániou, pričom lokalitu súhrnne nazvali Sahul.
Žili tu desaťtisíce ľudí
Tím pre štúdiu analyzoval údaje o hĺbke a tvare podvodného terénu v regióne severozápadného šelfu. Pozreli sa aj na historické záznamy o hladine mora, ktoré im pomohli odhadnúť, kedy bol región osídlený a následne aj stratený pod morom. Zistili, že Sahul bol kedysi ríšou tvorenou mnohými prírodnými krásami vhodnými pre rozsiahlu migráciu. Pred približne 14 500 rokmi však morská voda rýchlo zaplavila približne polovicu tejto oblasti.
V tom čase už aj zostávajúci ľudia odišli zo zaplaveného územia a stiahli sa na juh. To viedlo k zvýšeniu populácie v regiónoch Kimberley a Arnhem v severnej Austrálii. Tím tiež poukázal na kamenné nástroje, ktoré sa nedávno našli na morskom dne pri pobreží regiónu Pilbara. To naznačuje, že potopené kontinentálne šelfy boli dôležitejšie, ako sa predtým predpokladalo.
Vedci vďaka svojej štúdii vedia, že Sahul bol v minulosti bohatým miestom s populáciou, ktorá by sa mohla vyrovnať mnohým dnešným mestám. "Naše modelovanie odhaľuje, že utopený Severozápadný šelf mohlo za posledných 65-tisíc rokov naraz obývať 50 až 500-tisíc ľudí. Populácia mala dosiahnuť vrchol počas poslednej doby ľadovej, kedy bol celý šelf suchou zemou. Mnohé veľké ostrovy pri austrálskom pobreží totiž vykazujú známky osídlenia predtým, ako hladina mora stúpla," dodal tím.