Je váš pes autista? Vedci určili kľúčové znaky, ktoré si máte všímať

Doktorka Jacqueline Boydová, vedkyňa z Nottingham Trent University zaoberajúca sa zvieratami, vysvetľuje, že psy môžu mať v mozgu podobné štrukturálne a chemické odlišnosti, aké sa nachádzajú u ľudí. To v praxi znamená, že dokážu vykazovať symptómy, ktoré by u človeka viedli k diagnóze autizmu alebo poruchy pozornosti s hyperaktivitou (ADHD).

Hoci v súčasnosti neexistuje formálna diagnóza pre autizmus alebo ADHD u psov a veterinári toto správanie zvyčajne radia pod široký pojem „kaninná dysfunkčná porucha správania“ (CDB – Canine Dysfunctional Behavior), vedecká obec začína venovať vážnu pozornosť myšlienke, že zvieratá môžu vnímať svet odlišne práve pre rozmanitosť vo fungovaní ich mozgov.

„Niektoré psy môžu byť veľmi podobné neurotypickým ľuďom, zatiaľ čo iné môžu byť viac neurodivergentné a pripomínať niekoho s autizmom alebo ADHD,“ uviedla doktorka Boydová pre Daily Mail.

Neurodivergencia je termín, ktorý vedci používajú na opis rozdielov vo fungovaní mozgu. U ľudí to zahŕňa stavy, ktoré formujú interakciu so svetom – od porúch učenia, ako sú dyslexia a dyspraxia, až po stavy výrazne ovplyvňujúce život, ako sú poruchy autistického spektra a ADHD.

Vedci sa v minulosti domnievali, že tieto stavy sú typické len pre ľudí, no moderný výskum naznačuje opak. Štúdie preukázali, že mnoho rôznych zvierat vrátane psov, potkanov, myší a primátov môže mať behaviorálne a genetické znaky, ktoré by sa u ľudí diagnostikovali ako neurodivergencia. Diagnostika u psov je však mimoriadne náročná.

„Stanoviť ľudskú diagnózu zvieraťu, ktoré nedokáže rozprávať tak ako my, je veľmi ťažké,“ vysvetľuje Boydová. „Môžeme však povedať, že občas vykazujú tendencie v správaní, ktoré by u človeka spĺňali diagnostické kritériá pre neurodivergentný stav.“

Jedným z najviditeľnejších prejavov je vysoká miera impulzivity alebo slabá kontrola impulzov. Ľudia s ADHD majú často nerovnováhu neurotransmiterov sérotonínu a dopamínu, ktoré sú kľúčové pre emocionálnu stabilitu a sústredenie. Výskum ukázal, že nízke hladiny týchto látok sú spojené s impulzivitou aj u psov.

Doktorka Boydová upozorňuje na ďalší ľahko rozpoznateľný znak: „Vždy si všímam niečo ako hypervigilanciu (nadmernú ostražitosť) alebo hyperfokus.“ Tieto vlastnosti spôsobujú, že pes je extrémne ostražitý alebo sa intenzívne zaujíma o vonkajší svet, čím „napodobňuje“ črty charakteristické pre niektoré formy ADHD alebo autizmu.

Niektoré psy môžu vykazovať aj znaky spájané s autizmom, ako je nadmerná citlivosť na určité zvuky (napríklad ohňostroje alebo krik). Rovnako môžu mať sociálne ťažkosti podobné tým, ktoré zažívajú ľudia s autizmom.

Zoznam kľúčových znakov, že váš pes môže byť neurodivergentný:

• Hypervigilancia (nadmerná ostražitosť)
• Hyperfokus (nadmerné sústredenie na podnety)
• Slabá kontrola impulzov
• Citlivosť na určité zvuky
• Nedostatok záujmu o ľudí
• Ťažkosti pri socializácii

Výskum ukázal, že niektoré bígle majú mutáciu v géne nazývanom Shank3, ktorý je spojený s autizmom u ľudí. Štúdie zistili, že táto mutácia je sprevádzaná zníženou signalizáciou medzi bunkami v oblastiach mozgu spojených s pozornosťou a nižšou úrovňou takzvaného „neurálneho prepojenia“.

Keď ľudia interagujú v sociálnych situáciách, vzorce aktivity v ich mozgoch a telách sa začnú synchronizovať. To isté sa deje aj u psov. Psy s príznakmi podobnými autizmu však nevykazujú rovnakú úroveň neurálnej synchronizácie s ľuďmi ako neurotypické psy. Jedince s touto génovou mutáciou majú ťažkosti so socializáciou a nízku túžbu komunikovať s ľuďmi. Môže sa to prejaviť ako úzkosť v prítomnosti iných psov alebo nezáujem o človeka.

Doktorka Boydová zdôrazňuje, že znaky neurodivergencie u psov sú pravdepodobne rovnako rozmanité ako v ľudskej populácii. „Možno ide menej o to povedať, či je váš pes neurodivergentný, a viac ide o uznanie, že existuje neurodiverzita. Populácia ľudí je neurodiverzná, existuje veľa neurotypov a pravdepodobne to isté platí pre psy a množstvo iných druhov,“ dodáva.

Pre majiteľov to znamená potrebu venovať pozornosť špecifickým potrebám alebo ťažkostiam svojho psa a snažiť sa im prispôsobiť. Ak však máte obavy o správanie svojho psa, najlepším krokom je vyhľadať odbornú pomoc. „Majitelia by mali určite vyhľadať veterinárnu prehliadku a spolupracovať s plne kvalifikovaným behavioristom alebo trénerom,“ uzatvára Boydová.