Saharská púšť sa každých 21-tisíc rokov mení na les. Cyklom sa riadili aj naši predkovia

Klíma na našej planéte sa od svojho vzniku neustále mení. Aj keď sa môže zdať, že tundry, lesy či piesočnaté pláne sa nachádzajú na rovnakom mieste už milióny rokov, nie je to tak celkom pravda. Ako informoval portál IFLScience, príkladom sú podľa vedcov skalnaté plošiny a duny najväčšej púšte na svete, ktoré každých 21-tisíc rokov miznú a menia sa na lesy plné stromov, vody a živočíchov.

Nová štúdia, ktorú vedci uverejnili v časopise Nature Communications, odhaľuje, že Sahara neustále mení svoj povrch. Na tomto rozsiahlom páse v severnej Afrike sa má podľa výskumníkov vyskytovať zvláštny výkyv zvaný cyklická transformácia, ktorý spôsobuje premenu zo suchého na vlhké podnebie.

Tento proces sa deje každých 21-tisíc rokov, pričom sa predpokladá, že posledný cyklus nastal približne pred 15-tisíc až 5-tisíc rokmi. "Premena saharskej púšte na savany s mnohými lesnými ekosystémami je jednou z najpozoruhodnejších environmentálnych zmien na planéte," povedal vo vyhlásení Edward Armstrong, vedúci autor štúdie a klimatológ pôsobiaci na Helsinskej a Bristolskej univerzite.

V novom výskume sa vedci snažili lepšie pochopiť takzvané severoafrické vlhké obdobia, ktoré nastali v priebehu posledných 800-tisíc rokov, a to pomocou nedávno vyvinutého klimatického modelu. Ich práca potvrdila myšlienku, že periodické chladnejšie fázy na Sahare boli poháňané zmenami v obežnej dráhe Zeme okolo Slnka.

Výskumníci trvajú na teórii, že zalesňovanie Sahary je spôsobené kolísaním Zeme okolo svojej osi, čo ovplyvňuje sezónnosť a určuje množstvo energie a živín, ktoré táto časť planéty prijíma. To v konečnom dôsledku ovplyvňuje silu afrického monzúnu, ktorý pomáha kontrolovať, koľko vegetácie sa šíri v tejto obrovskej oblasti.

Práca však tiež naznačuje, že cyklus by mohol byť ovplyvnený vzdialenými ľadovými štítmi na severnej pologuli. Vedci tvrdia, že vlhké obdobia sa nevyskytli počas doby ľadovej, no podľa nich chladné počasie obmedzilo fungovanie afrických monzúnov a potlačilo rast flóry v saharskej púšti.

Cyklická transformácia severnej Afriky nie je len veľkým problémom pre Saharu, ale má tiež obrovské dôsledky pre ľudí. Ukazuje sa totiž, že najväčšia migrácia našich predkov bola do značnej miery diktovaná stavom Sahary.

V závislosti od svojho podnebia mohla pôsobiť buď ako ťažká prekážka, alebo jednoduchá cesta. "Tento región je akousi bránou kontrolujúcou šírenie druhov na kontinente a mimo neho. Priechod sa otvoril, keď bola Sahara zelená, a naopak zavrel, keď prevládala púšť," vysvetlil Miikka Tallavaara, spoluautor a odborný asistent z Helsinskej univerzity.