Belgické monštrum: Príbeh Dutrouxa, ktorý unášal malé dievčatá do pivnice, mučil ich a znásilňoval

Marc Dutroux v rokoch 1995 až 1996 zadržiaval šesť dievčat vo svojej pivnici, zatknutý bol až po niekoľkých pokusoch. Navštívila ho aj polícia, ktorá ale spočiatku ignorovala výkriky jeho obetí. Jeho vlastná matka ho nahlásila na polícii, pretože držal v zajatí niekoľko dievčat v jednom zo svojich belgických domov, informuje allthatsinteresting.com.

V 80. rokoch bol dokonca odsúdený za únos a znásilnenie viacerých mladých žien a dievčat, no podmienečne ho prepustili v roku 1992 a jeho besnenie sa o pár rokov na to začalo opäť. Trvalo dlhé roky, kým ho polícia opäť zatkla. Dozvedeli sa, že uniesol, znásilnil a mučil najmenej šesť ďalších dievčat, z ktorých štyri zomreli. Najväčším prekvapením bolo, že žil z vládnych fondov a drogy, ktoré používal na utlmenie svojich obetí, zaplatila vláda. Vyvolalo to verejné pobúrenie proti belgickým úradom a aj teórie o pedofilných kruhoch vo vláde.

Prinášame vám prvú časť nášho seriálu Krimi príbehy, kde vám priblížime prípady ohavných zločinov, ktoré by sa nemali opakovať.

Narodil sa v Bruseli v roku 1956 a podľa BBC bol najstarším z piatich detí. Jeho rodičia boli učitelia a podľa Dutrouxa ho často bili, keď bol ešte dieťa. V roku 1971 sa jeho rodičia rozišli a on odišiel z domu, žil na ulici ako bezdomovec.

Keď bol Dutroux dospelý, pracoval ako elektrikár, no aj ako sexuálny pracovník. Netrvalo dlho a dostal sa k ilegálnej práci, obchodoval s drogami či predával kradnuté autá. Takouto kriminálnou prácou sa mu podarilo dosť zarobiť a kúpil si až sedem domov.

Prvýkrát sa oženil, keď mal 20 rokov a narodili sa mu dvaja synovia. Neskôr sa ale rozišli. Údajne to bolo kvôli tomu, že ju Dutroux bil a mal viacero mimomanželských pomerov. Stalo sa tak začiatkom 80. rokov. Našiel si ale ďalšiu ženu Michell Martinovú, s ktorou mal svadbu a neskôr sa stala spolupáchateľkou jeho zločinov.

V lete v roku 1985 došlo k prvému únosu a znásilneniu, s ktorým mu pomohla jeho druhá manželka. Ich prvou obeťou bola iba 11-ročná Sylvia D., ktorá išla sama domov po tom, čo si bola zaplávať. Keď prechádzal Dutroux okolo mladého dievčaťa, schmatol ju a vtiahol do dodávky, oči a ústa jej prelepil páskou.

Jeho komplicom sa stal aj Jean Van Peteghem, ich rodinný priateľ. Únoscovia odviezli Sylviu do garáže, kde ju Dutroux znásilnil a odfotil, kým ju opäť pustil. Ostatné únosy boli takmer ako cez kopirák. Mladé dievčatá, ktoré sa prechádzali samé, vtiahli dvaja muži do dodávky a hovorili im, že chcú len výkupné.

Oči im prelepili a zaviezli ich do domu, tam ich držali v zajatí a opakovane znásilňovali. Napokon ich odviezli späť do susedstva a prepustili. Svojim obetiam niekedy dávali aj maškrty, ako napríklad čokoládu či jablká. Často ich Dutroux fotil alebo natáčal na kameru, keď boli nahé.

Polícii sa podarilo sériových násilníkov dolapiť. Jean Van Peteghem o sebe prezradil priveľa informácií, keď hovoril s obeťami, a na základe policajného vypočúvania dievčat dokázali identifikovať podozrivého. On sa k všetkému priznal, no väčšinu viny pripísal Dutrouxovi.

V roku 1986 boli Marc Dutroux spolu s manželkou zatknutí za únos a znásilnenie piatich žien a dievčat od jedenásť do devätnásť rokov. Polícia našla fotografie a videá nahých obetí, čo bol jasný dôkaz proti podozrivým. Dutrouxa odsúdili na 13,5 roka väzenia za únosy a znásilnenia. Jeho komplici boli odsúdení na 6,5 roka.

Dutroux mal ale jasný plán, dostať sa z väzenia a pokračovať v ohavných zločinoch. Zdravotníkov vo väzení presvedčil, že je invalid, aby mu po prepustení poskytovali mesačne financie. Od psychiatra si pýtal prášky na spanie, ktoré neskôr použil na zdrogovanie svojich obetí.

V roku 1992 bol podmienečne prepustený po troch rokoch trestu, čo mu umožnilo začať páchať ešte hrozivejšie zločiny. Rozhodol sa ale nespraviť rovnakú chybu a svoje obete už na slobodu nepustil. V pivnici vo svojom dome začal po prepustení stavať "väzenie".

V rokoch 1995 až 1996 uniesol najmenej šesť mladých žien a držal ich v pivnici, kde ich mučil a sexuálne zneužíval. Prežiť jeho besnenie sa podarilo iba dvom dievčatám, 12-ročnému a 14-ročnému. Verejnosť v týchto rokoch žila v strachu, pretože ženy začali záhadne miznúť v celej krajine.

V júni v roku 1995 zmizli dve iba osemročné deti Julie Lejeune a Melissa Russo blízko svojich domov vo východnom Belgicku, píše portál BBC. V auguste sa tínedžerky An Marchal a Eefje Lambrecks stratili na dovolenke pri mori.

Krátko po týchto zmiznutiach ho nahlásila na polícii vlastná matka a tvrdila, že v jednom zo svojich domov drží v zajatí dievčatá. Napriek tomu, že bol Dutroux už v minulosti za tieto zločiny trestaný, polícia jeho dom prehľadala až päť mesiacov po prvých zmiznutiach.

V decembri 1995 ho ale zatkli za krádež auta a strávil štyri mesiace vo väzení. Týždeň po jeho zatknutí prehľadali jeho dom, kde počuli detské hlasy. Nepodarilo sa im ale nájsť obete zavreté v pivnici. Policajti si vraj mysleli, že hlasy, ktoré počuli, prichádzali zvonku. Našli tiež filmy, ktoré si ale neprehrali. Na nich si Dutroux natáčal, ako staval "väzenie" pre svoje obete.

Jeho manželka vedela, že držal v pivnici iba osemročné deti Lejeune a Russo a kým bol vo väzení, mala im dávať vodu a jedlo. Keď ale do domu prišla, aby splnila svoju úlohu, bola vraj príliš vystrašená, aby dievčatá nakŕmila, a tak zomreli od hladu.

Po Dutrouxovom prepustení z väzenia v máji 1996 zmizla 12-ročná Sabine Dardenne. Unesená bola počas jazdy na bicykli do školy v juhozápadnom Belgicku. O dva mesiace na to zmizla aj 14-ročná Leatitia Delhezová, keď išla domov z kúpaliska. Štyri dni po poslednom zmiznutí bol konečne Marc Dutroux zatknutý políciou za únosy. Zaviedol ich aj do svojej pivnice, kde držal mladé dievčatá.

U oboch boli zistené drogy a sexuálne zneužívané. Políciu priviedol aj na dvor svojho domu, kde pochoval vychudnuté telá osemročných detí, spolu s telom spolupáchateľa Bernarda Weinsteina. Zavraždil ho pochovaním zaživa. Pozostatky dievčat Marchal a Eefje našli zakopané v záhrade domu Weinsteinovcov. Aj oni boli, žiaľ, pochované zaživa.

Verejnosť bola šokovaná, keď sa dozvedela, že polícii trvalo až neuveriteľných 14 mesiacov, kým ho zatkla za únosy, nakoľko mali viacero tipov, ktorým ale nepripisovali veľkú váhu. Ak by sa im podarilo zločiny objasniť skôr, štyri obete mohli jeho besnenie prežiť.

V októbri 1996 zaplavili státisíce ľudí ulice Belgicka na podporu obetí a ich rodín na protest proti spôsobu, akým úrady prípad vyšetrovali. Začali sa objavovať teórie, že Dutroux bol súčasťou väčšieho pedofilného okruhu ľudí na vysokých miestach a úrady ho chránili, aby zakryli svoju vlastnú účasť na týchto zločinoch.

V roku 1996 žena menom Regina Louf vyšetrovateľom povedala, že keď mala 12 rokov, tak ju rodinný priateľ priviedol na sexuálnu párty, kde ju vysoko postavení ľudia znásilňovali. Mala byť aj svedkom zabíjania mladých dievčat. Podľa jej slov prinášal na večierky dievčatá aj drogy Dutroux.

Aj keď niektoré z jej svedectiev boli potvrdené, súd jej nedovolil vystúpiť v pozícii svedka. The Guardian vtedy uviedol, že až 20 svedkov, ktorí súviseli s Dutroxovým prípadom, zomrelo za záhadných okolností.

V apríli 1998 sa podarilo Dutrouxovi utiecť z väzenia, no našťastie sa ho podarilo rýchlo opäť zatknúť. Išlo o obrovský škandál. Belgický policajný šéf, minister spravodlivosti a aj minister vnútra vtedy odstúpili z funkcií. V roku 1999 zomrel generálny advokát v tomto prípade, malo ísť o samovraždu. Až v roku 2004 sa dostal jeho prípad konečne pred súd. Proces trval tri mesiace a zúčastnili sa ho stovky svedkov.

Dutroux sa priznal k obvineniam z únosov a znásilnení, no poprel účasť na smrti ktoréhokoľvek z dievčat. Medzi svedkami bola aj unesená Sabine, ktorá povedala, že bol jediným človekom, ktorého videla počas 80 dní, čo žila v zajatí. Rovnako priznala, že bol jediný, ktorý ju zneužíval.

Unesená Leatitia povedala na súde, že počas štyroch dní, ktoré strávila v zajatí, ju Dutroux pripútal k posteli a opakovane znásilňoval. Dutroux ale tvrdil, že je súčasťou väčšej siete pedofilov a je len pešiakom a nie hlavným páchateľom. Prokurátori ale nenašli žiadne dôkazy, ktoré by jeho teóriu potvrdili.

V júni v roku 2004 bol Marc Dutroux odsúdený za znásilnenie, únos a vedenie gangu únoscov detí. Stal sa vinným aj z vraždy troch ľudí a odsúdený bol na doživotie. Jeho manželka bola odsúdená za zabitie dvoch mladých dievčat, ktoré vedome zanedbala, za čo dostala 30 rokov väzenia.

Dutroux niekoľkokrát žiadal o podmienečné prepustenie, no dodnes si svoj trest odpykáva vo väzení.