Pervitínový vojak: Prešiel 400 kilometrov a prežil šliapnutie na mínu, zachránili ho drogy

Príbeh vojaka na pervitíne sa datuje do obdobia druhej svetovej vojny. Pri úteku pred sovietskou zálohou sa takmer smrteľne predávkoval metamfetamínom. Drogy mu pomohli prejsť stovky kilometrov, no takmer prišiel o život, uvádza portál All That's Interesting.

Ticho v prírode prerušovala len streľba a začal sa boj o prežitie, pri ktorom fínski vojaci utekali na lyžiach. Vojak Aimo viedol lyžiarov a jeho spolubojovníci sa naňho spoliehali. Zakrátko však prišlo extrémne vyčerpanie. Spomenul si ale na balíček piluliek, ktorý mal vo vrecku. Vo Fínsku dostala jednotka dávku stimulantu nazývaného pervitín. Velitelia sľúbili, že tablety dodajú vojakom nával energie. Aimo sa spočiatku ich užitiu bránil, no spolu s ostatnými mužmi bol už zúfalý.

Siahol teda po vrecúšku, kde mal zásobu pervitínu pre celý svoj tím. Aimo si chcel dať do úst jedinú tabletku, no kvôli hrubým rukaviciam, ktoré ho mali chrániť pred arktickými podmienkami napokon užil až 30 tabliet čistého metamfetamínu. Po chvíli sa mu začalo oveľa lepšie lyžovať a bol aj rýchlejší. Sovieti napokon ustúpili, pretože neboli schopní udržať rýchle tempo, ktoré nasadili fínski vojaci.

Okrem pozitív prišli však aj negatíva. Mužovi sa zahmlilo videnie a stratil vedomie, no lyžovať neprestal. Na druhý deň zistil, že prešiel 100 kilometrov a že je úplne sám. Jeho jednotka kvôli extrémnej rýchlosti, ktorou išiel, za ním zaostávala a tak zostal osamote. Takéto niečo pre neho neveštilo nič dobré. Nemal totiž žiadnu muníciu ani jedlo. Jediné, čo mal, boli lyže a pervitín. Aimo aj napriek tomu pokračoval v ceste ďalej.

Čoskoro sa dozvedel, že Sovieti prenasledovanie nevzdali. Počas svojej dlhej cesty totiž niekoľkokrát narazil na sovietske jednotky. Aby toho nebolo málo, na lyžiach prešiel aj cez nášľapnú mínu, ktorá spôsobila požiar. Hoci výbuch aj požiar prežil, po incidente ležal na zemi, strácal vedomie a čakal na pomoc. Vďaka pervitínu sa mu však podarilo opäť postaviť a v ceste ďalej pokračoval.

Dávky pervitínu síce potlačili jeho túžbu po jedle, no hlad napokon aj tak pocítil. Všadeprítomná zima mu neponúkala veľa možností a preto siahol po púčikoch z borovice. Podarilo sa mu chytiť aj vtáka, ktorého zjedol surového. Napokon sa dostal na fínske územie, kde ho krajania previezli do nemocnice. Na konci svojej odysey Aimo prešiel až 400 kilometrov a jeho hmotnosť klesla na 42 kilogramov.

Aimo Koivunen nebol jediným vojakom z druhej svetovej vojny, ktorého poháňali drogy. Nacistický režim sa spoliehal na pervitín, vďaka ktorému boli vojaci vo výhode. Tesne pred nacistickou inváziou do Francúzska velitelia rozdávali drogu miliónom vojakov. Berlínska farmaceutická spoločnosť Temmler vyvinula pervitín v roku 1938. Tabletka, ktorá bola prehĺtateľnou formou kryštalického pervitínu, údajne liečila depresiu.

Nemecký lekár Otto Ranke začal testovať drogu aj na vysokoškolákoch a s blížiacou sa vojnou ju navrhol podávať vojakom. Tá dávala nacistom výhodu, keďže vojaci nemuseli v noci spať. Túžba po užívaní metamfetamínu Nemcov donútila vydať na jar roku 1940 takzvaný stimulačný dekrét, vďaka ktorému bolo do prvej línie poslaných až 35 miliónov dávok pervitínu.