Nesmrteľná medúza, grónsky žralok či korytnačka Jonathan: Najdlhšie žijúce živočíchy na Zemi

Medzi suchozemskými živočíchmi je pomerne málo takých, ktoré sa dožijú viac ako 100 rokov. Zvieratá žijúce vo voľnej prírode majú často o 15 až 20 rokov kratší život ako tie, ktoré žijú napríklad v zoologických záhradách. Oveľa dlhší život majú zvyčajne morské živočíchy. Veľryby či žraloky môžu žiť niekoľko stoviek rokov, no v oceánoch nájdete organizmy, ktoré sa dožívajú aj tisíce rokov.

Aktualizované 8. januára 2023 o 17:41.

Gorily sa v divočine dožívajú približne 30 až 40 rokov, no v zajatí to môže byť pokojne aj cez 50 rokov. V súčasnosti je na svete dokonca jedna šesťdesiatnička. V berlínskej zoo žije gorila Fatou, ktorá má už 65 rokov. Najstarší samec Ozzy žije v zoo v Atlante mal 60 rokov, no v januári 2022 zomrel.

Vtáky druhu albatros sa zvyčajne môžu dožiť až 40 rokov, no na atole Midway už niekoľko rokov pozorujú jedinca menom Wisdom, ktorého vek odhadujú na minimálne 70 rokov.

Najdlhšie žijúcim slonom bol Lin Wang, ktorý sa v taipeiskej zoo dožil 85 rokov. Len nedávno zomrela dvojica sloních samíc, ktoré mali cez 70 rokov, konkrétne 72-ročná Shirley v Tennessee a 73-ročná Ambika vo Washingtone.

Vysokého veku sa dožívajú aj papagáje kakadu, ktoré vo voľnej prírode môžu žiť až 60 rokov, no v zajatí to môže byť aj stovka. V Austrálii žije kakadu menom Fred, ktorý má 106 rokov. V minulosti dokonca evidovali kakadu menom Cocky Bennett, ktorý sa dožil 120 rokov.

Plaz známy ako hatéria sa bežne dokáže dožiť 100 rokov. Jeden z najstarších jedincov žije na Novom Zélande a volá sa Henry. Jeho vek iba odhadujú, no má minimálne 120 rokov, pričom ako 111-ročný sa stal otcom. Na svete však existujú ešte oveľa staršie živočíchy.

Korytnačky obrovské patria medzi pútavé turistické atrakcie na Seychelách. Jedinec menom Jonathan však žije na ostrove Svätá Helena, kde mu zachránil život veterinár Joe Hollins.

Pred niekoľkými rokmi korytnačí dedko prišiel o zrak i čuch, následkom čoho jeho zdravie čoraz viac chradlo. Hollins však dokázal Jonathana opäť postaviť na nohy vďaka liečbe i upravenej diéte. Nedávno oslávil 191 rokov a je považovaný za najdlhšie žijúce suchozemské zviera na svete.

Veľryba grónska sa bežne dokáže dožiť približne 200 rokov, vďaka čomu je považovaná za najdlhšie žijúceho morského cicavca na svete. V roku 2007 údajne na Aljaške chytili veľrybu, ktorá mala v tele 6 starých harpún pochádzajúcich z 19. storočia. Vek veľryby odhadovali na 211 rokov.

Ryba v latinským názvom Sebastes aleutianus patrí k najdlhšie žijúcim rybám na svete a môže sa dožiť veku aj cez 200 rokov. Dorastá do dĺžky necelého 1 metra a živí sa menšími rybami a morskými živočíchmi. V Kanade je považovaná za ohrozený druh.

Perlorodka riečna sa vyskytuje v Európe i v Severnej Amerike a dožíva sa približne 250 rokov. Najstarší evidovaný jedinec mal odhadovaný vek dokonca až 280 rokov. Perlorodky dokážu žiť tak dlho najmä vďaka pomalšiemu metabolizmu. Ich populácia však klesá, pričom hlavnou príčinou sú ľudské zásahy do ich prirodzeného habitatu.

Riftia hlbinná je bezstavovec, ktorý sa zvyčajne dokáže dožiť asi 200 rokov, v niektorých prípadoch to však môže byť aj 300 rokov. Žije v hlbokých chladných vodách morí a nemá príliš veľa prirodzených nepriateľov, takže jej život je v ohrození len veľmi zriedka.

Ospalec grónsky je druh žraloka, ktorý sa v priemere dožíva 272 rokov. Avšak v niektorých prípadoch to môže byť aj oveľa viac. Podľa štúdie boli ulovené dva jedince, ktoré boli približne 5 metrov dlhé a ich vek odhadovali na 335 a 392 rokov. Odborníci sa domnievajú, že tajomstvo dlhého života týchto žralokov spočíva v ich pomalom raste, zväčšujú sa o 1 centimeter za rok.

Mušľa, ktorá sa nazýva arktika islandská, sa zvyčajne dožíva 100 až 200 rokov. V roku 2006 však na pobreží Islandu našli arktiku, ktorej vek na základe kruhov na jej ulite určili až na 507 rokov. Táto mušľa dostala prezývku Ming.

Čierne koraly síce môžu pripomínať neživé kamene, no v skutočnosti ich tvorí exoskelet, ktorý chráni polypy. Tieto polypy sa neustále množia, pričom zo seba vytvárajú geneticky identickú kópiu. V podstate teda nejde o jednotlivý organizmus, ale viaceré identické organizmy. Najstarší čierny koral našli na Havaji a jeho vek odhadli na 4265 rokov. Pri pobreží Floridy a v Karibiku sa však nachádzajú organizmy, ktoré majú viac ako 5000 rokov.

Špongie žijú na podobnom princípe ako koraly a druh košovka patrí k najdlhšie žijúcim špongiám. Môžu sa bez problémov dožiť tisíce rokov, pričom ich povrch pripomína sklo. Z toho dôvodu sa v angličtine nazývajú "glass sponges". Podľa portálu Chemical Geology sa špongie rodu Monorhaphis chuni môžu dožiť až 11000 rokov, no odborníci sa domnievajú, že existujú aj dlhšie žijúce špongie.

Živočícha s latinským názvom Turritopsis dohrnii nazývajú aj "medúza Benjamina Buttona", pretože dokáže obrátiť svoj životný cyklus a vrátiť sa do štádia polypu. Následne sa môže opäť vyvíjať a stať sa znova medúzou.

Tento proces môže robiť opakovane a za ideálnych podmienok je vďaka tejto schopnosti v podstate nesmrteľná. Avšak, keďže dorastá do veľkosti približne len 4,5 milimetra, väčšinou končí na jedálničku rýb a ďalších morských živočíchov, takže si svoju nesmrteľnosť veľmi neužije.