Udeľoval sa ľuďom, ktorí zabili svojich rodičov: Akú históriu má prísny trest poena cullei?

História všetkých dávnych civilizácií je poznačená rôznymi technikami mučenia, trestami či popravami. Existuje ale jedna metóda, ktorá si v priebehu storočí vybudovala obzvlášť obávanú povesť. Ide o trest s názvom poena cullei, ktorý v latinčine hovorovo znamená "trest vo vreci". Ako informoval portál IFLScience, ukladal sa iba v tom prípade, že človek zabil jedného zo svojich rodičov.

Podľa informácií tento trest vznikol v starovekom Ríme. Obvinenú osobu pritom zašili do koženého vreca, do ktorého pridali aj rôzne zvieratá vrátane kohútov, hadov, primátov či psov. "Trestom za zabitie, ako predpisovali naši predkovia, je, že vinníka zbijú prútmi zafarbenými jeho krvou, a potom ho zašijú do vreca, ktoré hodia do hlbín mora. Ak voda nie je blízko, bude hodený divej zveri," napísal Modestinus, známy rímsky právnik z tretieho storočia nášho letopočtu.

Samotné zvieratá vybraté pre trest mali vlastné symboly. Zmija bol druh, o ktorom sa verilo, že zabíja svojich rodičov pri narodení. Opica stelesňovala šialenstvo a bola považovaná za karikatúru človeka. Kohút bol metaforou zúrivosti a násilia voči vlastným rodičom a psy, ktorými Rimania opovrhovali, boli predstaviteľmi besnoty. Vlastný symbol malo aj zmiešanie ostatkov človeka so zvieracími, ktoré malo znamenať večné zatratenie.

Aj keď Rimania zdokumentovali niektoré detaily tejto techniky, mnohé aspekty zostávajú záhadou. Odborníci tvrdia, že neexistujú žiadne archeologické pozostatky tiel, ktorých život sa skončil pri poena cullei. Preto sa musia spoliehať na písomné pramene, v ktorých sa však môže skrývať pár nezrovnalostí.

Napríklad Modestinov citát pochádza z knihy o histórii práva vydanej v roku 1932, ktorá parafrázuje aj výroky cisára Justiniána zo 6 storočia nášho letopočtu, teda viac ako 200 rokov po tom, čo známy právnik žil. Preto sa niektorí historici domnievajú, že trest v skutočnosti v Ríme nevykonávali. Mnohí naopak tvrdia, že táto metóda mala iba zastrašovať každého občana, ktorý by čo i len pomyslel na zabitie svojich rodičov.

Aj keď je možné, že sa trest nevykonával v starovekom Ríme, existujú dôkazy o rozkvete metódy v niektorých častiach Európy počas stredoveku a raného novoveku. V tom čase totiž mnohí hľadali inšpiráciu v starých prameňoch veľkých dávnych civilizácií, čo spôsobilo opätovné zaužívanie poena cullei.

Ako píše vo svojej práci z roku 1995 historička Florike Egmond, trest bol populárny najmä počas 15., 16. a na začiatku 17. storočia. Podľa nej bol známy v rôznych častiach nemecky hovoriacich krajín vrátane Holandska, no i vo Francúzsku, Španielsku a Taliansku, a to od roku 1200 až do polovice 18. storočia. Historička tiež uviedla, že posledný záznam o vykonanom treste pochádza zo začiatku 18. storočia z Nemecka.