Najdesivejšie miesto Česka? V kostole sa diali zvláštne javy, teraz tu strašia sochy

Česko sa môže pýšiť mnohými unikátnymi pamiatkami, ktoré ohromujú turistov z celého sveta. Existuje tu však aj miesto, ktoré sa radí medzi najhrôzostrašnejšie stavby na Zemi. Ako uviedol portál Atlas Obscura, nachádzajú sa tu totiž desiatky sôch, ktoré na niektorých návštevníkov pôsobia tajuplným až desivým dojmom.

Kostol svätého Jiřího v českej Lukovej v Pardubickom kraji pochádza zo 14. storočia. Je známy hlavne vďaka tomu, že sa v tejto stavbe, ktorá bola vysvätená v roku 1352, udialo množstvo nevysvetlených incidentov vrátane požiarov či iných katastrof. Tie mnohých presvedčili, že vo vnútri straší, pričom odmietali do priestorov vstúpiť. Posledná desivá udalosť sa tu odohrala v roku 1968, pričom spôsobila útek celého kostolného zboru. Kvôli tomu museli omše vykonávať pod holým nebom.

Od 70. rokov bol kostol prakticky opustený a postupne chátral. To však vtedajšia komunistická vláda nepovažovala za problém, keďže v Československu nebolo náboženstvo práve prioritné. Kvôli tomu sa z pamiatky stala ruina, z ktorej sa ukradlo všetko, čo mohlo, vrátane obrazov, cirkevných predmetov, sôch, hodín vo veži a dokonca aj zvona. Zvyšok budovy ostal napospas vandalizmu.

Pred desaťročím sa však niektorí ľudia rozhodli túto jedinečnú pamiatku zachrániť. Medzi nimi bol aj študent sochárstva Jakub Hadrava, ktorý dostal unikátny nápad. Vytvoril totiž niekoľko sôch, ktoré predstavovali duchov pôvodných obyvateľov Lukovej, pričom ich úlohou bolo naplniť opustený kostol. Na modelovanie použil postavy svojich spolužiakov, ktorých zabalil do igelitu či pršiplášťov a natrel na nich hmotu zo sadry.

Takýmto spôsobom sa pomaly, ale isto nasťahovalo do kostola až 30 duchov, ktorí schátranému miestu vytvorili naozaj strašidelnú atmosféru. Tento nápad sa zapáčil aj mnohým zahraničným turistom. V roku 2013 sem zavítal aj jeden nemecký fotograf, ktorý vytvoril snímky sôch a rozšíril ich do celého sveta. Vďaka tomu sa pamiatka dostala aj do medzinárodnej tlače či televízií, čo spustilo vlnu príspevkov na obnovu kostola, ktorý bol v tom čase v dezolátnom stave.

Okrem návštevníkov sa strašidelný kostol páči aj samotným Lukovčanom. Zbor už nevykonáva omše pod holým nebom, ale s radosťou prichádza do kostola, kde robí spoločnosť sediacim sochám. Na druhú stranu však mnohí obyvatelia uvádzajú, že nadmerný turizmus má aj svoje temné stránky. Tvrdia totiž, že niektorí nedisciplinovaní návštevníci cez víkendy rušia ich pokoj.