Užívanie prachu z múmií či čuchanie vetrov: 5 najbizarnejších liečebných postupov v histórii

Moderná spoločnosť má k dispozícii množstvo výhod a inovácií, o ktorých by sa ľuďom v stredoveku mohlo len snívať. Jedna vec, ktorú by nám naši predkovia určite závideli, je to, že môžeme bezplatne navštíviť lekára a očakávať od neho bezpečnú a účinnú liečbu. Ako informoval portál Science Alert, v minulosti sa totiž zdravotníci snažili implementovať naozaj bizarné liečebné postupy, ktoré sa často končili tragicky.

Veľká morová rana v Londýne v 60. rokoch 17. storočia patrila medzi tie najstrašnejšie obdobia histórie a poddaní i vládcovia boli ochotní urobiť čokoľvek, aby zostali zdraví. Jednou z metód, akou to chceli docieliť, bolo aj čuchanie vlastných prdov. Lekári boli totiž presvedčení, že mor sa šíri smrtiacou parou vo vzduchu a tieto vetry môžu ochorenie rozriediť. Niektorí miestni obyvatelia preto začali ukladať svoje prdy do pohárov. Neskôr sa však ukázalo, že tento bizarný spôsob nefunguje.

Pred objavením krvných skupín približne polovica všetkých pacientov, ktorí podstúpili transfúziu, neprežila. Koncom 19. storočia však lekári vymysleli bizarný spôsob, ktorým sa snažili tento problém vyriešiť. Rozhodli sa pritom, že namiesto krvi budú pacientom ponúkať mlieko.

Predpokladali, že vzácna tekutina, či už z kráv, kôz alebo ľudí, dokáže telu poskytnúť omnoho väčšie množstvo surovín na vytvorenie bielych krviniek ako umelé dodávanie pomocou darcovskej krvi. V skutočnosti však tento nápad spustil obrovskú vlnu kritiky, pretože namiesto vyriešenia nepriaznivej situácie začalo zomierať ešte viac pacientov.

Ak by ste v stredoveku vstúpili do európskej lekárne, je veľká šanca, že by vám ponúkli nádobu plnú prášku z rozomletej egyptskej múmie. Tento spôsob sa na starom kontinente rozšíril už v 12. storočí, pričom sa používal na liečbu modrín, rán, bolesti hlavy, rakoviny a dokonca aj depresie.

Bizarnú metódu liečby začali lekári spochybňovať až v 16. storočí. Zistili totiž, že staré texty, v ktorých bolo o tomto spôsobe písané, boli nesprávne preložené. Namiesto prachu z egyptskej múmie mal byť liečivým bitúmen (živica), ktorý sa často používa v procese mumifikácie, pretože môže liečiť rany, urýchľovať proces zrastenia kostí či slúžiť ako protijed.

Jeden z najbláznivejších medicínskych výstrelkov sa rozšíril na konci devätnásteho storočia v jednom hoteli v Austrálii. Pri ňom lekári odviezli pacientov s reumatoidnou artritídou k mŕtvej veľrybe a povedali im, aby si na niekoľko hodín ľahli do jej mŕtvoly.

Bizarnú liečbu podľa záznamov objavil jeden opitý obyvateľ, ktorý na pláži narazil na mŕtvu veľrybu. Rozhodol sa pritom, že strčí hlavu do jej rozkladajúceho sa tela. Vďaka tomu nielenže úplne vytriezvel, ale tvrdil, že sa dokonca vyliečil z reumatizmu. Nie je však jasné, ako dlho lekári tento spôsob liečby využívali.

V starovekom Ríme bol jeden druh zeleniny považovaný za najlepší liek proti chorobám. Ako uviedol vo svojich spisoch slávny rímsky učenec a spisovateľ Plínius Starší: "Vymenovať všetky výhody kapusty by bolo až príliš zdĺhavé." Autor mnohých encyklopédií tiež písal o rôznych použitiach zeleniny, pričom jedným z najbláznivejších bolo vstrekovanie teplej kapustovej šťavy do uší na liečbu straty sluchu.

Plínius Starší však nebol jediným učencom, ktorý si nevedel vynachváliť užívanie kapusty. Rímsky historik Marcus Porcius Cato sa dokonca rozhodol napísať 2000-slovnú rozpravu o zázračných účinkoch zeleniny. "Úžasne podporuje trávenie a je to vynikajúce preháňadlo," uviedol.