Nevyriešené záhady starovekého Egypta: Ako ľudia stavali pyramídy a čo označujú hieroglyfy?

Staroveký Egypt, ktorý je podľa mnohých odborníkov považovaný za jednu z najstarších pokrokových civilizácií na svete, sa môže pochváliť históriou siahajúcou až do roku 6000 pred Kristom. Obyvatelia po sebe zanechali množstvo unikátnych kultúrnych pamiatok, z ktorých niektoré dodnes môžeme obdivovať. Ako informoval portál World Atlas, existujú tu ale aj mnohé tajomstvá, ktoré odborníci nedokázali stovky rokov odhaliť. Ukazuje sa však, že pomocou súčasných technológií sa konečne blížia k ich rozlúsknutiu.

Asi najväčšou zo všetkých egyptských záhad je to, ako sa ľuďom podarilo postaviť pyramídy. Odborníci dlho uvažovali, ako dokázali vybudovať také bezchybné stavby s obmedzenými zdrojmi a bez moderných technológií. Existuje množstvo teórií, ktoré sa tento jav snažia vysvetliť. Jednou z tých populárnejších je, že starí Egypťania prevážali masívne kamene cez rieku Níl. Neexistujú však žiadne dôkazy, ktoré by potvrdili akékoľvek z týchto tvrdení.

Vek a účel Veľkej sfingy v Gíze, ktorá je známa svojím charakteristickým výzorom pozostávajúcim z ľudskej hlavy a levieho tela, sú stále predmetom horlivých diskusií. Podľa jednej teórie však zrod tejto pamiatky predchádza sformovaniu starovekého Egypta. Naproti tomu, iné hypotézy tvrdia, že ide o stavbu pripomínajúcu jedného zo starovekých egyptských kráľov. Samotná socha má pritom dĺžku 73 metrov od laby po chvost a 20 metrov na výšku od päty po vrch hlavy.

Kráľovná Nefertiti (známa svojou krásou) podľa odborníkov takmer zmizla z historických záznamov, čo viedlo k špekuláciám o jej osude a úlohe v starovekom Egypte. Vládkyňa bola jednou z najmocnejších žien v tomto období, pretože bola manželkou faraóna Achnatona. Napriek jej dôležitosti však neexistujú žiadne záznamy o jej smrti alebo o tom, kde sa nachádza jej hrobka.

Teórie renomovaných historikov však naznačujú, že sa stala obeťou moru, ktorý oblasť v tom čase pustošil, alebo ju nahradila iná žena kvôli neschopnosti splodiť manželovi syna.

Jednou z najväčších záhad staroveku je aj nedokončený obelisk, ktorý meria viac ako 42 metrov a váži približne 1 100 ton. Nachádza sa v egyptskom meste Asuán, ktoré leží asi 900 kilometrov od Gízy. O dôvode jeho premiestnenia a o nástrojoch použitých pri jeho stavbe sa však stále vedú diskusie. Kvôli neobvyklej polohe mnohé teórie naznačujú, že obelisk bol premiestnený loďou z Gízy cez rieku Níl. Odborníci však nemajú žiadne záznamy o tom, prečo to vlastne Egypťania urobili.

Tajomstvom zostáva aj objav oázy Bahariya v 90. rokoch minulého storočia, kde sa nachádzali stovky múmií ozdobené pozlátenými maskami. Archeológovia našli viac ako 250 dokonale zachovaných tiel rozdelených do piatich rôznych skupinových hrobiek na základe sociálno-ekonomických faktorov. Múmie pochádzajú z grécko-rímskeho obdobia, no ukázalo sa, že majú črty, ktoré sa viac podobali ľuďom na južnom Balkáne. Zaujímavosťou je, že pred týmto objavom sa nikdy nenašla podobná hromadná hrobka.

Marcus Antonius a Kleopatra boli partnermi viac ako 11 rokov, pričom mali dohromady tri deti. Predpokladá sa, že Kleopatru usmrtila jedovatá kobra, zatiaľ čo jej muž sa prebodol mečom, keď armáda Octavia Augusta vnikla do Alexandrie. Podľa rímskych historikov bol povolený ich spoločný pohreb po porážke, no stále nie je známe, kde presne ležia

Grécky historik Hérodotos vo svojich spisoch tvrdil, že neďaleko pyramíd v Gíze sa nachádza podzemný labyrintový komplex, ktorý dokonca sám navštívil. Starovekí odborníci tiež tvrdili, že zložitosť strateného miesta dokonca zahanbuje pyramídy kvôli ich prepracovanosti, pričom sa v ňom má nachádzať viac ako 3 000 rôznych miestností a komôr.

Labyrint sa údajne delí na tri samostatné podlažia. Dodnes ho však historici a archeológovia nevedia nájsť, a preto sa pokladá za jednu z najväčších záhad starovekého Egypta.

Kráľ Tutanchamón je jedným z najslávnejších egyptských faraónov, a to aj napriek tomu, že zomrel v mladom veku. Známym sa však stal práve kvôli svojej smrti, ktorú odborníci dodnes nevyriešili. Na rozdiel od iných staroegyptských záhad na tomto zozname boli archeológovia a historici schopní nájsť a odhaliť mumifikovanú mŕtvolu kráľa, ktorá sa ukrývala v trojvrstvovej rakve vyrobenej zo zlata.

Aj keď nie je známe, ako presne Tutanchamón zomrel, analýza múmie odhalila, že mal zlomenú lebku a koleno. Preto existuje teória, že sa stal obeťou násilnej smrti.

Archeológovia i zlodeji múmií dobre vedia, že starovekí Egypťania verili v kliatby. Z toho, čo sa historikom počas rokov podarilo rozlúštiť, je známe, že ten, kto vyruší zosnulého, bude čeliť hrozným následkom a môže byť po celý zvyšok života prenasledovaný duchmi. Legendy o kliatbe sa datujú už do 7. storočia, čo bolo obdobie, kedy Arabi dobyli Egypt. No pravda o tom, či je kliatba skutočná alebo ide o vymyslený fenomén vytvorený miestnymi obyvateľmi, naďalej zostáva skrytá.

Egyptské hieroglyfy sú jedným z najstarších typov písma v histórii, pričom prvé zmienky siahajú až do obdobia pred 5-tisíc rokmi. Jedinečné gravírovanie znakov a tvarov do kameňov patrilo medzi staroegyptské metódy dokumentovania ich doby a nálezov. Rozlúštenie napísaných správ bolo pre historikov prekážkou až do objavenia artefaktu zvaného Rosettská doska, ktorý im pomohol preložiť staroveký text. Zatiaľ čo mnohé zo znakov boli dekódované, ani tento artefakt nedokáže všetko vysvetliť.

Dandarské svetlo je tajomný nápis vytesaný do kamennej steny, ktorý má naznačovať, že starí Egypťania mohli objaviť nejakú formu elektriny. Nachádza sa v chráme Haroth v meste Dandara, ktoré leží pozdĺž rieky Níl približne 900 kilometrov od Gízy.

Existuje množstvo teórií, ktoré sa snažia vysvetliť, čo vlastne nápis znamená. Zatiaľ čo niektorí tvrdia, že ide o predtým neobjavenú technológiu, iní túto hypotézu označujú ako nesprávne interpretované prečítanie náboženského obradu kvôli nedostatku dokumentácie. Aj keď výskumníci nedokážu presne potvrdiť ani vyvrátiť žiadnu z hypotéz, miesto každoročne priťahuje tisíce milovníkov histórie a je považované za jednu z hlavných atrakcií mesta.