Ako zanikne Slnko a kedy vymrie život na Zemi? Astronómovia odhalili scenár nášho konca

V minulosti si astronómovia mysleli, že Slnko sa zmení na planetárnu hmlovinu - svetelnú bublinu z plynu a kozmického prachu. Následné výskumy naznačovali, že by malo ísť o masívnejšiu hmotu, no ako uvádza portál ScienceAlert, medzinárodný tím astronómov tieto teórie vyvrátil a v roku 2018 sa opäť vrátili k tej o planetárnej hmlovine.

Slnko má približne 4,6 miliardy rokov. Na základe pozorovaní iných hviezd astronómovia predpovedajú, že koniec svojej existencie dosiahne približne o ďalších 10 miliárd rokov. O 5 miliárd rokov sa Slnko premení na červeného obra. Jadro hviezdy sa zmenší, ale jej vonkajšie vrstvy sa rozšíria až na obežnú dráhu Marsu a pohltia aj našu planétu.

Podľa výskumníkov si môžeme byť jednou vecou viac než istí - v danom období ľudstvo nebude existovať. Pred sebou totiž máme už len jednu miliardu rokov. Dôvodom je jas Slnka, ktorý sa každú miliardu rokov zvyšuje približne o desať percent. Aj keď to neznie ako radikálne zvýšenie, ukončí to život na Zemi.

Oceány sa vyparia a povrch planéty bude príliš horúci na to, aby sa vytvorila voda. To, čo príde po nástupe červeného obra, je pomerne náročné určiť. Štúdia z roku 2018 využila počítačové modelovanie a dospela k tomu, že rovnako ako 90 percent iných hviezd, aj Slnko sa s najväčšou pravdepodobnosťou zmenší a z červeného obra sa stane biely trpaslík.

Až potom skončí ako planetárna hmlovina. "V momente, keď hviezda zomrie, vyvrhne do vesmíru množstvo plynu a prachu, ktoré tvoria jej obal. Ten môže dosahovať až polovicu hmotnosti hviezdy. Následne sa odhalí jadro hviezdy, ktoré v tomto bode jej života funguje bez paliva a pomaly umiera," vysvetlil astrofyzik Albert Zijlstra z University of Manchester vo Veľkej Británii.

"Horúce jadro spôsobí, že vyvrhnutý obal bude jasne žiariť približne 10 000 rokov. Vďaka tomu je planetárna hmlovina viditeľná," priblížil. Planetárne hmloviny sú v celom pozorovateľnom vesmíre pomerne bežné, pričom medzi tie známe patrí hmlovina Helix, hmlovina Mačacie oko, Prstencová hmlovina a Bublinová hmlovina.

Pred takmer 30 rokmi si astronómovia všimli nezvyčajný úkaz. Tie najjasnejšie planetárne hmloviny v iných galaxiách mali skoro rovnaké úrovne jasu. "Staré hviezdy s nízkou hmotnosťou by mali vytvárať oveľa slabšie planetárne hmloviny ako mladé, hmotnejšie hviezdy," dodal Zijlstra.

"Podľa údajov mohli jasné planetárne hmloviny vzniknúť aj z hviezd s nízkou hmotnosťou, ako je napríklad Slnko, no modely tvrdili, že to nie je možné. Čokoľvek, čo je menšie ako približne dvojnásobok hmotnosti Slnka, by spôsobilo príliš slabú viditeľnosť planetárnej hmloviny," objasnil.

Modely z roku 2018 dokázali, že Slnko je na spodnej hranici hmotnosti hviezd, ktoré dokážu vytvoriť viditeľnú hmlovinu. Dokonca ani hviezda s hmotnosťou menšou ako 1,1-násobok hmotnosti Slnka nevytvorí viditeľnú hmlovinu. Naopak, hviezdy, ktoré sú 3-krát hmotnejšie než Slnko, budú produkovať jasnejšie hmloviny.