Tínedžerka prežila pád lietadla v Amazonskom pralese. Bola v ňom 11 dní, našli ju tam rybári

V 70. rokoch sa odohrala tragická nehoda, keď sa let LANSA 508 zrútil v Amazonskom pralese. Haváriu dokázala prežiť len tínedžerka menom Juliane Koepcke, ktorá tak ostala sama v divokej džungli. Ako informoval portál Bright Side, nakoniec sa ju však podarilo vypátrať a premiestniť z nebezpečnej lokality.

Koepcke sa narodila v roku 1954 a vyrastala v peruánskej džungli, v prostredí, z ktorého neskôr musela utiecť. Jej otec získal renomé ako zoológ, zatiaľ čo jej matka bola vedkyňou špecializujúcou sa na štúdium tropických vtákov. Spoločne založili biologickú výskumnú stanicu s názvom Panguana, ktorej cieľom je zisťovať informácie o rozmanitom ekosystéme dažďového pralesa.

Pretože vyrastala na stanici, Koepcke sa opísala ako dieťa džungle, pričom získala množstvo vedomostí o živote v dažďovom pralese. "Nie je to také zlé, ako to spoločnosť opisuje," uviedla. Tieto zručnosti jej nakoniec pomohli prežiť tragickú haváriu, ktorá sa stala v roku 1971.

Večer pred osudným letom sa 17-ročná Koepcke a jej matka zúčastnili na podujatí na strednej škole v Lime, hlavnom meste Peru. V túžbe vrátiť sa domov na Vianoce si zabezpečili miesta v lete naplánovanom na 24. decembra, ktorý prevádzkovala letecká spoločnosť Lineas Aéreas Nacionales S.A. (LANSA). Podľa zdrojov mala táto aerolinka od začiatku podnikania v roku 1963 množstvo technických problémov, ktoré vyústili práve počas tejto havárie.

Krátko nato, ako lietadlo vzlietlo, zasiahol pravé krídlo silný blesk, po ktorom stroj začal prudko klesať. Onedlho vyhodil tlak dievča z paluby, zatiaľ čo bolo pripútané v kresle a padala na zem z výšky viac ako tri kilometre. Nakoniec ju však zbrzdili koruny stromov. Zvyšných 91 pasažierov také šťastie nemalo.

Keď sa tínedžerka prebudila na druhý deň, mala podozrenie na otras mozgu, zlomenú kľúčnu kosť a rezné rany na ramene a lýtku. Napriek týmto zraneniam si však dokázala uvedomiť, že sa nachádza v tej istej džungli, v ktorej ju rodičia vychovávali. "Neexistovalo takmer nič, čo by ma o tomto mieste nenaučili. Tieto vedomosti som len musela nájsť v mojej otrasenej hlave," uviedla Koepcke.

Neskôr sa jej podarilo dostať von zo sedadla a pohnúť vpred. Cestou našla množstvo mŕtvych pasažierov, ktorí spadli na zem spolu s ňou, no ani jeden z nich nebola jej matka. Koepcke sa však musela vysporiadať aj s ďalšími problémami. Putovala totiž cez Amazonský prales počas vlhkého obdobia, čo znamenalo, že neustále pršalo. Preto nemohla zapáliť oheň a ani nájsť jedlé ovocie. "Veľa z toho, čo rastie v džungli, je jedovatého, takže dávam ruky preč od toho, čo nepoznám," poznamenala.

Po niekoľkých dňoch sa jej podarilo nájsť malú chatrč s palmovou strechou. Vnútri objavila kanister s benzínom, ktorý použila na to, aby sa zbavila červov v zamorenej rane na ramene. "Bolesť bola intenzívna, keď mi to miesto infikovali. Nakoniec som odtiaľ vytiahla viac ako 30 červov a bola som na seba veľmi hrdá," dodala Koepcke. Na 11 deň sa zobudila na vzdialené hlasy mužov a vybehla von z chatrče. Tam ju našli miestni peruánski rybári, ktorí ju zachránili.

Koepcke po nepríjemnej udalosti vyštudovala biológiu a nakoniec získala aj titul. Po návrate do Panguany napísala doktorandskú prácu so zameraním na netopiere. Po smrti svojho otca v roku 2000 prevzala úlohu riaditeľky výskumnej stanice.

Napriek tomu, že objavila zmysel svojho života a vybudovala si kariéru, následky havárie v nej pretrvávajú dodnes. "Samozrejme, že mávam nočné mory a cítim obrovský smútok zo smrti mojej matky a ďalších ľudí. Stále ma prenasleduje myšlienka, že prečo som prežila práve ja?" poznamenala.