Vedci odhalili ďalšie tajomstvo Mony Lízy. Objav ukázal obrovskú vynaliezavosť da Vinciho

Mona Líza dodnes patrí k najväčším maliarskym záhadám, pričom sa vedci stovky rokov snažia odhaliť jej tajomstvá. Výskumníkom sa nedávno podarilo rozlúsknuť jednu z týchto záhad, vďaka čomu zistili, aké materiály vlastne Leonardo da Vinci používal pri vytváraní svojho diela. Ako informoval portál Science Alert, ukázalo sa, že okrem dobre známych látok sa na obraze skrývala aj veľmi vzácna zlúčenina.

Da Vinci je vo svojej maliarskej tvorbe známy tým, že vo svojej práci používal menej konvenčné metódy a látky, aby vytvoril majstrovské diela. Ako zistil tím výskumníkov z Francúzska a Spojeného kráľovstva, takýto postup zvolil aj pri jednom z jeho najslávnejších obrazov, ktorým je Mona Líza.

Vedci, ktorí svoju štúdiu uverejnili v časopise Journal of the American Chemical Society, tento fakt odhalili pomocou mikrovzorky odobranej zo skrytého rohu obrazu. Tú neskôr analyzovali pomocou zobrazovacích techník, a to röntgenovej difrakcie a infračervenej spektroskopie, ktoré sa používajú na identifikáciu látok. Pomocou toho zistili, že Mona Líza okrem očakávaného oleja obsahuje aj vzácnu olovnatú zlúčeninu zvanú plumbonakrit.

Táto vzácna zlúčenina sa tvorí, keď ropa a oxid olovnatý (PbO) spolu reagujú. "Leonardo sa pravdepodobne pokúsil pripraviť hustú farbu vhodnú na pokrytie dreveného panelu obrazu ošetrením oleja s vysokým obsahom oxidu olovnatého," píšu vedci vo svojom publikovanom článku. Toto tvrdenie potvrdzuje aj fakt, že rovnaká zlúčenina sa našla aj v niekoľkých ďalších mikrovzorkách odobratých z Poslednej večere, ďalšieho slávneho obrazu da Vinciho.

Zaujímavé na tomto objave je, že jediné zmienky o PbO sa v spisoch talianskeho umelca objavovali iba v prostriedkoch na ošetrenie pokožky a vlasov. Vedci však už v minulosti predpokladali, že látka bola na obrazoch da Vinciho, no až po tomto objave mohli s istotou potvrdiť tento fakt.

Predpokladá sa totiž, že oxid olovnatý sa vedel rozpustiť v ľanovom alebo orechovom oleji, čím vznikla zmes, ktorá je hustejšia a rýchlejšie schne ako tradičné olejové farby. Vedci pritom zistili, že tento recept začali neskôr používať aj iní umelci. Rovnaká zlúčenina sa objavila aj na obraze Nočná hliadka od maliara Rembrandta, ktorý vznikol takmer 150 rokov po Mone Líze. To naznačuje, že holandský majster použil podobnú techniku ​​ako da Vinci.

Tento objav je ďalším príkladom toho, ako vedci pomocou moderných techník majú možnosť získať nové poznatky o historických artefaktoch. Je to tiež dôkaz obrovskej vynaliezavosti da Vinciho, ktorý dosiahol úspech nielen v maliarskom obore, ale aj v mnohých iných oblastiach, vrátane matematiky, chémie a inžinierstva. "Bol to niekto, kto rád experimentoval, a každý z jeho obrazov je technicky úplne iný," povedal chemik Victor Gonzalez z francúzskeho Institut de Recherche de Chimie Paris.