Ruská Báthoryčka: Tehotnej žene šliapala po bruchu, brutálne zavraždila až 138 dievčat

Okolím v nočných hodinách sa šíril vreskot a švihanie biča, čo bolo akýmsi poznávacím znamením tejto krvavej grófky. Keď mala 26 rokov, nečakane ovdovela a na jej psychike sa evidentne nepríjemne podpísala samota. Svojou krutosťou bola prirovnávaná k maďarskej grófke Alžbete Báthoryovej, pretože aj ona zneužívala svoje postavenie na mrzačenie a vraždenie slabších, uvádza portál ATI.

Zaujímavosťou je, že Saltyková nebola predtým, ako nastúpila na trón, ľuďmi vnímaná ako monštrum. Narodila sa v roku 1730 a údajne bola mimoriadne zbožná, vydala sa za Gleba Saltykova, kapitána cisárskej gardy. Jej manžel zomrel v roku 1755, keď mala iba 26 rokov a mladej vdove zostali obrovské plochy pôdy, významné postavenie a 600 nevoľníkov. Podobne ako Báthoryčka, tak aj Saltyková sa vyžívala v mučení mladých dievčat, pričom niektoré z nich mali len 12 rokov. Jej obete patrili do triedy nevoľníkov a v rámci hierarchie boli označovaní ako otroci, prípadne oddaní sluhovia.

Tieto dievčatá verne slúžili svojim pánom a urobili pre nich všetko. Nevoľníčky sa teda museli vysporiadať aj s jej šialenou túžbou po krvi. Saltyková si násilie vychutnávala a využívala nielen rôznorodé metódy, ale aj zbrane. Na svoje obete vylievala vriacu vodu, dievčatá ubila polenami na smrť alebo ich zhodila dolu schodmi aj za tie najmenšie priestupky. Raz bol na jej panstvo povolaný kňaz, aby dal posledné pomazanie tehotnej žene na prahu smrti. Saltyková jej totiž šliapala po bruchu a žena skonala.

Okrem toho sa hovorilo, že ženy zviazala, vyzliekla donaha a nechala v zime. Saltyková uviedla, že jej hnev a násilie pramenili z toho, že služobníctvo sa nestaralo o jej majetok podľa jej predstáv. Vzhľadom na nízky vek a pohlavie svojich obetí sa vynorili teórie, že Saltykovej konanie bolo zrkadlom jej nešťastného osobného života. Či už to tak bolo alebo nie, šľachtičná vyjadrovala osobné a romantické frustrácie neskonalým násilím. V roku 1762 ju dokonca opustil aj jej milenec Nikolaj Tyutchev a oženil sa s inou ženou.

Osamotená aristokratka, ktorú prepadla žiarlivosť a hnev, nariadila svojim nevoľníkom, aby zabili Nikolaja s jeho manželkou. Tí ale manželov varovali a napokon sa im podarilo prežiť. Situácia sa zmenila až s príchodom ruskej cisárovnej Kataríny Veľkej. Tá si vďaka mnohým reformám vyslúžila prezývku Veľká. V niektorých prípadoch bola takmer taká nemilosrdná ako Saltyková. Vydala sa za následníka ruského trónu a nakoniec zorganizovala prevrat, ktorý zvrhol jej manžela a viedol až k jeho smrti. Ako politička a zástankyňa osvietenstva bola Katarína odhodlaná nastoliť v Rusku modernu.

Vďaka nej bola znemožnená krutosť voči triede nevoľníkov a robotníci mali právo sťažovať sa na svojich pánov. V roku 1762 sa definitívne ukončila Saltykovej krvavá vláda. Jeden z jej zamestnancov oslovil Katarínu a priznal, že Saltyková mu zabila tri manželky. Katarína Veľká chcela dokázať masám, že jej na ľuďoch záleží, no zároveň si nechcela pohnevať vládnucu triedu. Do dvojročného vyšetrovania, počas ktorého bola Saltyková zadržiavaná v cele v moskovskom kláštore, bolo prizvaných viacero svedkov.

O jej praktikách svedčili stovky roľníkov a Saltyková bola následne obvinená z toho, že na smrť ubila asi 138 nevoľníčok. Hrozilo jej vyhostenie na Sibír. Nakoniec bola krvilačná grófka uznaná vinnou z vraždy "len" 38 ľudí a zostala odsúdená na to, aby strávila život v izolácii. Trestu smrti sa vyhla len preto, že Rusko v roku 1754 tento trest zakázalo. Darja Saltyková zomrela v roku 1801 po viac ako 30 rokoch v tmavej cele, kde údajne zošalela. Dá sa povedať, že smrť bola pre ňu vykúpením.