Prežila potopenie Titanicu aj jeho sesterských lodí. Stevardka mala veľké šťastie v nešťastí

Stevardka prežila najprv nehodu Olympicu, následne pracovala na Titanicu a o niekoľko rokov neskôr zažila aj lodnú katastrofu Britannicu. Ide pritom o rodáčku z Argentíny menom Violet Jessop, ktorá patrila k siedmim stovkám preživších z legendárnej lode. Ako informoval portál Unilad, paradoxom je, že prvý i posledný incident sa odohral na sesterskej lodi slávneho zaoceánskeho parníka.

Ako informovala historická publikácia The Archive, Jessop sa narodila 2. októbra 1887 na predmestí argentínskeho Bahía Blanca. Bola jedným z deviatich detí, no dospelosti sa dožilo iba šesť. Jej rodičia imigrovali z Írska a po smrti otca sa presťahovali do Londýna.

Jessop sa ako 21-ročná rozhodla nasledovať kroky svojej matky a začala si hľadať prácu ako stevardka na parníkoch. Pred prácou na Titanicu tak prežila nehodu sesterskej lode RMS Olympic, ktorá sa 20. septembra 1911 zrazila s HMS Hawke pri anglickom ostrove Wight. Pri tomto incidente však nikto nezomrel, a preto to Jessop od tejto práce neodradilo.

Ako 24-ročná sa Jessop pripojila k posádke Titanicu. Aj tam ju však prenasledovalo šťastie v nešťastí, pretože bola pri náraze parníka do ľadovca, ktorý zabil viac ako 1 500 ľudí. Mladej žene sa však opäť podarilo prežiť po tom, čo sa dostala do jedného zo záchranných člnov.

Hoci by potopenie Titanicu odradilo množstvo ľudí od ďalšej práce na lodi, Jessop sa vrátila späť. Kvôli tomu o štyri roky neskôr, 21. novembra 1916, udrela opäť ďalšia pohroma. Tentoraz išlo o druhý sesterský parník Titanicu s názvom HMS Britannic, ktorý sa začal potápať po náraze na podmorskú mínu. Mladá stevardka však aj pri tomto incidente prežila, pričom sa dostala do záchranárskeho člna.

Hoci už bola v bezpečnej vzdialenosti od Britannicu, prišlo ďalšie nešťastie. Silné lodné vrtule totiž vytvorili prúd, ktorý začal priťahovať záchranné člny späť k parníku. To viedlo k doslovnému roztrhaniu niektorých skupín preživších. Hoci Jessopin čln bol jedným z tých, ktoré boli pritiahnuté, stevardke sa podarilo vyviaznuť aj po silnom zranení hlavy. Nakoniec sa tak stala jednou z 1 000 ľudí, ktorí potopenie lode prežili.

Jessop skončila s prácou na mori až v roku 1950, keď sa vo veku 63 rokov rozhodla ísť do dôchodku. Počas tohto obdobia stihla napísať aj memoáre s názvom Titanic Survivor, ktoré po jej smrti v roku 1971 upravil škótsko-americký spisovateľ a rečník John Maxtone-Graham.