Rusko je najväčším štátom sveta, ktorý zaberá až jednu osminu celej planéty. Je preto prirodzené, že sa v ňom nachádza množstvo prírodných zaujímavostí. Jednou z nich je aj kráter Batagajka, ktorý presne odhaľuje, ako klimatické zmeny ovplyvňujú vlastnosti a dokonca aj samotný povrch našej planéty. Ako informoval portál IFLScience, kvôli tomu ho miestni obyvatelia prezývajú aj bránou do podsvetia.
Jazva Zeme
Kráter Batagajka je obrovský zlom v hlbinách regiónu s názvom Ruský Ďaleký východ, presnejšie v republike Sacha (Jakutsko) medzi riekami Yana a Indigirka. Odborníci predpokladajú, že vznikol len pred niekoľkými desaťročiami v dôsledku neprestajného rozmrazovania permafrostu. Miestni ho prezývajú aj "Brána do podsvetia", pretože desiatky rokov klimatických zmien spôsobili, že tento kráter sa neustále zväčšuje.
Zemská jazva v tvare obrovskej žubrienky je hlboká až 100 metrov a dlhá približne jeden kilometer, pričom je obklopená hustými boreálnymi lesmi vidieckeho Ruska. Prvé záznamy o tomto mieste pochádzajú zo 60. rokov 20. storočia, kedy rozsiahle odlesňovanie v oblasti narušilo zemský permafrost a oslabilo pôdu až do bodu kolapsu.
Kráter sa neustále zväčšuje
Niektoré výskumy naznačujú, že kráter sa každoročne zväčšuje o 10 až 30 metrov. Predpokladá sa, že toto rozšírenie je výsledkom klimatických zmien v oblasti, ktoré vedú k teplejším letám a kratším zimám. To prináša zlé správy aj pre samotný permafrost, ktorý drží pohromade celú oblasť.
Ako informovala agentúra Reuters, prieskumníci sa ponorili dovnútra, aby preskúmali dno Batagajky. Na povrch sa vrátili s neuveriteľnými zábermi, ktoré odhaľujú postupné zväčšovanie kráteru.
Neobvyklú geologickú aktivitu v dôsledku stúpajúcich teplôt zaznamenali aj ďalšie časti Ruska. V lete 2020 sa na severozápade Sibíri objavilo obrovské prepadlisko s priemerom viac ako 20 metrov a hĺbkou viac ako 30 metrov. Kráter pritom vznikol po tom, čo pod zemou vo vzdialenej tundre praskla výbušná bublina metánu.
Našťastie, takéto obrovské prepadliská úrady hlásia len na odľahlých a neobývaných miestach. Ak by sa však vyskytli v zastavanom území, ľahko by mohli ohroziť ľudské životy a infraštruktúru rovnakým spôsobom, aký bol videný v Chorvátsku. V roku 2021 sa totiž v dvoch dedinách neďaleko hlavného mesta Záhreb objavilo okolo 100 prepadlísk, z ktorých niektoré boli veľmi blízko domov.