Čierny telefón je hororovou adaptáciou knihy od Joea Hilla, syna samotného majstra hororu Stephena Kinga. Režiséra tohto diela Scotta Derricksona zas môžete poznať vďaka filmom ako Sinister (2011) či Zbav nás zlého (2014), no pochváliť sa môže aj marvelovkou Doctor Strange (2016). V strašidelnej snímke si navyše zahral aj herec Ethan Hawk zo Siedmych statočných (2016) a už spomínaného hororu Sinister. Hviezdna kombinácia si tak vyslúžila hviezdne hodnotenie a recenzie, čo ma však núti opýtať sa: Pozerali sme vôbec ten istý film?
Už pred začiatkom hororu som mohla podľa reklám v kine pochopiť, že všetko asi nebude také fajn, ako som si myslela. Ako prvú som mala možnosť vidieť upútavku na novinku "Nope", v ktorej ľudí zabíjalo ufo ukryté v oblaku. No dobre.
Ako druhú ukážku som si zas mohla vychutnať Ázijku cestujúcu naprieč dimenziami s nalepeným gúľajúcim sa okom vprostred čela. Po dvoch hlbokých nádychoch som si teda povedala, že toto byť horšie nemôže. Ale mohlo.
Príbeh sa odohráva v Denveri v roku 1978. Po niekoľkých záhadných zmiznutiach mladých chlapcov je na rade trinásťročný Finney Shaw. Ako inak, je to útly a tichý chalan, ktorého v škole šikanujú a jeho otec je alkoholik, ktorý má kožený remeň vždy po ruke. Nečakané. Finn sa teda dostáva z rúk otca do rúk sadistické vraha, ktorý ho unesie a zamkne vo zvukotesnej pivnici. Spoločnosť mu tu robí len odpojený čierny telefón, ktorý aj napriek tomu z času na čas zazvoní.
Na chlapcovo veľké prekvapenie ale nejde o žiadnu poruchu zariadenia. Na druhej strane linky sa mu totižto začnú ozývať hlasy predošlých obetí, ktoré chcú Finneymu pomôcť. Medzičasom je mu už ale na stope aj jeho sestra, ktorá vo svojich snoch uvidí, čo sa všetkým chlapcom stalo.
Logiku tu nehľadajte
Film nie je to najhoršie, čo som kedy videla, no druhýkrát by som si ho už nepozrela. Námet na horor neznie vôbec zle a úloha psycho vraha Hawkovi naozaj sadla. Skvelou postavou je tu aj malá odvážna Gwen (Finnova sestra), ktorá sa nikdy nebála za brata postaviť, a taktiež sa starala o tyranského otca aj napriek krutým bitkám, čo dostávala. No ale tu všetko to dobré začína a zároveň aj končí. Zvyšok filmu je už len o brutálnej detskej šikane, nelogických krokoch a troch jumpscaroch.
Tieto tri "strašidelné scény" sú zrejme aj dôvodom, prečo sa dielo radí medzi horory. Inak je to taký pohodový krimi thriller, ktorý človek snáď ani nedokáže brať vážne. Krvavých a brutálnych scén sa tu tiež báť nemusíte, teda okrem jednej sekerky do hlavy. Inak sú tu tínedžeri asi násilnejší než samotný vrah.
Okrem mrazivej atmosféry sa tu ale môžete rozlúčiť aj s triezvym úsudkom. Keď Chytač unášal Finneyho, chalan mu malou maketou rakety porezal ruku. Čakali by ste preto, že mu vrah tento "ostrý predmet" zoberie, ale nie. Veď čo ak by bol potom unesený chlapec naozaj smutný?
Nuž a Finn je predsa dobré dieťa. Nepanikári, nenarieka a so svojím únoscom sa rozpráva ako ostrieľaný policajný vyjednávač. Veď má už trinásť preboha. Tento chalanisko má zároveň asi nadprirodzené schopnosti, keďže pri pokuse o útek dokázal rukami bez problémov vyhrabať jamu takmer väčšiu, ako je on sám (lebo pivnice zvyčajne nemajú pevné základy, len dlaždice uložené na hline).
Taktiež zvládol urobiť do steny pravidelnú štvorcovú dieru vekom z nádržky zo záchoda. Neviem teda, z čoho sú tie americké dekle, ale možno by ich mohli poslať radšej vojakom na Ukrajinu. Geniálny je ale aj vrah, ktorý sa predsa neunúva zmeniť číselnú kombináciu zámku na dverách potom, čo mu unesené decko vybehlo rovno na ulicu. Však načo.
Pokiaľ by ste sa ale zamýšľali nad tým, prečo to ten Chytač vlastne robí, odpovede by ste sa aj tak nedočkali. V príbehu sa nedozvieme nič o jeho motívoch či minulosti. Pokračovanie filmu s možným vysvetlením v pláne zatiaľ nie je. Je však možné, že sa dvojky predsa len dočkáme, ak sa to tvorcom oplatí. Čo dodať, Stephen King to nie je, aj keď to tak miestami možno malo pôsobiť.