Výskumníci Marco Milella, Zita Laffranchi a profesor Rafael Martínez Sánchez analyzovali pozostatky najmenej 12 jedincov a dospeli k desivému záveru. Zistili, že naši predkovia svojim blízkym nevystrojili žiaden pohreb ani podobnú slávnosť, ale uchýlili sa k pomerne neobyčajnému kroku. Z kostí mŕtvych si totiž vyrábali nástroje, uvádza portál LADbible.
Nástroje si vyrábali, kým sa telá nerozložili
Na mieste sa našla holenná kosť, ktorá bola využívaná ako jednoduchý nástroj. Okrem nej bola objavená aj čaša z lebky, z ktorej ľudia vyškrabali mozog, aby ju takisto mohli využiť pre svoje potreby. Podľa vedcov jednotlivé časti tela boli z mŕtvych odstránené bez akýchkoľvek známok násilia.
V tomto postupe pokračovali až dovtedy, kým sa telá čiastočne nerozložili. Vedci taktiež predpokladajú, že poškodenie tiel nemali na svedomí zvieratá, pretože na objavených kostiach neboli badateľné stopy po uhryznutiach. Uhlíkové datovanie ukázalo, že jaskyňa sa využívala niekoľko tisícročí, približne v rokoch 3 900 až 3 750 pred Kristom, 2 600 až 2 300 pred Kristom a 1 400 až 1 200 pred Kristom.
Milella k tomuto objavu poznamenal, že ide o dôkazy poukazujúce na zložité kroky, ktoré boli zamerané na akési uľahčenie prechodu medzi životom a smrťou, ako aj na sociálne zvládanie straty členov komunity. Zistenie, že zakopané ľudské pozostatky používali ostatní počas rôznych časových období ako pomôcky na jedenie či ako iné nástroje, bolo podľa odborníka mimoriadne zaujímavé. "Poukazuje to na spoločné ideológie týkajúce sa ľudského tela a smrti, ktoré trvali tisícročia," dodal.