Vedci vytvorili ľudské embryá bez použitia vajíčka a spermií. Pre mnohých je objav neetický

Vedcom sa podaril impozantný objav, pričom dokázali vytvoriť z kmeňových buniek syntetické ľudské embryá, na ktoré nepotrebovali vajíčka či spermie. Štruktúry sa nachádzajú v najskorších štádiách ľudského vývoja, ktoré by výskumníci mohli použiť na študovanie porúch, ako sú opakujúce sa potraty a genetické ochorenia. Ako informoval portál IFLScience, mnohí však tento objav považujú za neetický a podľa nich porušuje súčasnú právnu a ústavnú legislatívu štátov.

O prelomovom objave ako prvý informoval The Guardian, ktorý uverejnil vyjadrenie profesorky Magdaleny Żernicka-Goetz, vývojovej biologičky z University of Cambridge a Caltechu. Vedkyňa o objave hovorila na výročnom stretnutí Medzinárodnej spoločnosti pre výskum kmeňových buniek.

Biologička odhalila, že syntetické štruktúry modelujú úplné začiatky ľudského vývoja. Podľa jej slov pritom zatiaľ neobsahujú mozog alebo srdce, ale skladajú sa z buniek, ktoré sú potrebné na vytvorenie placenty, žĺtkového vačku a embrya. Żernicka-Goetz na konferencii povedala, že štruktúry sú ekvivalentom 14 dní prirodzeného tehotenstva ľudského embrya v maternici.

Zákon v súčasnosti umožňuje kultiváciu ľudských embryí v laboratóriu na maximálne 14 dní. Po tomto bode nastáva časové okno, v ktorom je brzdený výskum vývojovej biológie. Dôvodom je, že vedci sú schopní štúdiom tehotenských skenov a darovaných embryí zachytiť údaje až oveľa neskôr. Dúfajú preto, že táto technológia by mohla pomôcť zaceliť túto medzeru.

V reakcii na objav ďalší odborníci z oblasti výskumu kmeňových buniek zdôraznili dôležitosť lepšieho chápania embryonálneho vývoja. "Schopnosť rekapitulovať skoré udalosti ľudského vývoja pomocou kmeňových buniek v miske je pozoruhodným prelomom v bunkových a reprodukčných technológiách," uviedol vo vyhlásení Rodrigo Suarez z austrálskej University of Queensland.

Podľa slov vedca má takýto kontrolovaný vývoj veľa výhod. "Siahajú od lepšieho pochopenia toho, ako sa tkanivá samostatne organizujú počas jednotlivých štádií, až po objasnenie genetických a bunkových požiadaviek zapojených do raného ľudského vývoja v oblasti zdravia a chorôb," poznamenal.

Prekonanie tohto vedeckého míľnika však so sebou prináša aj niekoľko etických a právnych prekážok. Jednou zo základných otázok je, ako veľmi sú tieto štruktúry podobné prirodzeným embryám. "Ak je celý zámer taký, že sú takmer totožné, potom by sa s nimi malo zaobchádzať rovnako. V súčasnosti však takéto opatrenie v legislatíve nie je a ľudia sa toho obávajú," vysvetlil Robin Lovell-Badge, vedúci oddelenia biológie kmeňových buniek a vývojovej genetiky v londýnskom Francis Crick Institute.

S ľuďmi súhlasia aj viacerí odborníci. Podľa nich by sa mali regulačné orgány na celom svete začať prispôsobovať tempu tohto nového vývoja, aby vedci mohli jasnejšie definovať, čo presne syntetické embryá sú z právneho hľadiska.

Výsledky z podobného výskumu na zvieratách však nehrajú v prospech tohto objavu. V minulosti totiž vedci implantovali opičie syntetické embryá do samíc, pričom z väčšiny sa nevyvinuli životaschopné plody. Myšie embryá, ktoré vytvoril rovnaký tím pod vedením Żernicky-Goetz, už obsahovali tlčúce srdce a mozog, no neskôr aj oni umreli.

Lovell-Badge pritom vysvetlil, že nie je jasné, či existuje presný biologický dôvod, prečo sa tieto štruktúry nedokážu vyvinúť za určitý vývojový bod. Podľa neho však tento problém môžu spôsobovať technické prekážky, ktoré by sa v budúcnosti dali teoreticky prekonať.