Vo vode strávia až 10 hodín denne: Kočovný kmeň sa evolučne prispôsobil životu pod hladinou

Plávanie patrí medzi dôležité zručnosti, no drvivá väčšina ľudí to nevyužíva na prácu či prežitie. To však neplatí pre obyvateľov kmeňa Bajau v juhovýchodnej Ázii, ktorí dokážu zadržať dych pod vodou na niekoľko minút a vedia sa ponárať do obrovskej hĺbky. Podľa portálu Bright Side morskí nomádi používajú tieto zručnosti pri lovení rýb a morských živočíchov, ktoré predávajú ostrovanom.

Kmeň Bajau je známy vďaka svojmu kočovnému spôsobu života, ktorý sa u obyvateľov vyvinul už pred mnohými rokmi. Svoje živobytie získavajú z mora, presnejšie z juhozápadného pobrežia Filipín, ktoré patrí k najnebezpečnejším na svete kvôli vysokému počtu incidentov s pirátmi. Obyvatelia bývajú na podomácky vyrobených plávajúcich domoch, z ktorých vytvárajú umelé ostrovy.

Väčšina obyvateľov kmeňa nemá občianstvo v žiadnom štáte. To znamená, že nemajú ani žiadne formálne práva vrátane prístupu detí do verejných škôl alebo zamestnania pre dospelých. Rodiny sa preto sústreďujú iba na lov rýb a morských plodov, ktoré predávajú ostrovanom. Za peniaze si nakúpia základné suroviny na prežitie, napríklad na prípravu ich tradičného jedla s názvom Kasaba Panggykayu.

Aby títo morskí nomádi mohli získavať obživu z oceánu, vyvinuli techniku, ktorá im umožňuje zadržať dych pod vodou až na trinásť minút. Obyvatelia kmeňa sa tiež dokážu ponárať do hĺbky 60 metrov, pričom nepotrebujú takmer žiadne potápačské vybavenie. Deti sa učia plávať od útleho veku a vo vode môžu stráviť 6 až 10 hodín denne, pričom väčšinu času strávia pod hladinou. Množstvo rýb v ázijských vodách sa však za posledných 20 rokov rapídne znížilo, a preto musia obyvatelia zháňať ryby a iný morský tovar dlhšie.

Výskum vedcov na obyvateľoch odhalil, aký vplyv má ich spôsob života na ich vývin. Ako informoval portál BBC, ukázalo sa, že aj keď svoje skúsenosti dedia z generácie na generáciu, zručnosti nenadobudli iba dlhodobým tréningom, ale aj pomocou evolúcie.

Obyvateľom kmeňa sa podľa výsledkov štúdie vyvinula väčšia slezina, ktorá je potrebná na udržanie okysličených červených krviniek, čo im umožňuje dlhšie potápanie. Vedci tiež zistili, že mnohí majú kvôli dlhému času vo vode prasknuté ušné bubienky a malé deti vidia dokonale pod hladinou.

Ako informoval portál Vice, kvôli tomuto spôsob života sú obyvatelia celé dni na slnku. Vytvorili si preto vlastný opaľovací krém na báze ryžového prášku, ktorý používajú na ochranu pokožky pred slnečnými lúčmi. Nanášajú si ho hlavne slobodné ženy, ktoré dúfajú, že ich koža zostane hladká a tým prilákajú potenciálnych partnerov.