Fenomén zvaný jamais vu: Ľudia ho zažívajú veľmi často, niekedy môže byť aj nebezpečný

Často sa stáva, že zažijeme fenomén zvaný déjà vu, pri ktorom sa mylne domnievame, že sme v minulosti zažili presne rovnakú situáciu. Existuje však aj ďalší termín, ktorého štúdia získala v roku 2023 ocenenie Ig Nobelova cena. Ako informoval portál Science Alert, ide o fenomén zvaný jamais vu, ktorý je podľa vedcov presným opakom jeho známejšieho náprotivku.

Fenomén s názvom jamais vu skúmali vedci pod vedením Akiru O'Connora, lektora psychológie na škótskej University of St Andrews, a Christophera Moulina, profesora kognitívnej neuropsychológie na francúzskej Université Grenoble-Alpes. Tím uviedol, že jamais vu je možné najlepšie opísať ako vec, ktorá je vám známa, no zrazu sa informácie o nej vytratia z vašej pamäte.

Tento zážitok je však omnoho zriedkavejší ako déjà vu a často býva aj znepokojivejší. Ľudia sa s ním môžu stretnúť napríklad pri pohľade na známu tvár, ktorá sa im zrazu zdá nezvyčajná. No fenomén nemusí byť fixovaný iba na zrakový zmysel. Niektorým sa totiž môže stať, že pri šoférovaní odrazu zabudnú funkciu pedálov či volantu. Údaje však tvrdia, že táto neznalosť sa onedlho vytratí.

V nedávnom výskume, ktorý tiež získal Ig Nobelovu cenu, paródiu skutočného ocenenia s rovnakým názvom, sa však tím rozhodol preskúmať mechanizmus tohto javu. Keďže o jamais vu veľa nevieme, vedci vytvorili podmienky, aby ho mohli študovať v laboratórnom prostredí. Vychádzali pritom z domnienky, že jav budú môcť vyvolať pomocou opakovania.

V experimente požiadali 94 vysokoškolákov, aby trávili čas opakovaným písaním toho istého slova. Použili 12 vybraných spojení, od bežných, až po nezvyčajné. Vedci dali účastníkom možnosť kedykoľvek prestať s písaním, pričom ako dôvod mohli uviesť zvláštne správanie, znudenie či bolesť ruky alebo hlavy.

Aj keď by ste čakali, že by si mnohí vybrali posledné dve možnosti, vedci videli skôr pravý opak. Až 70 % účastníkov totiž prestalo písať kvôli zvláštnemu pocitu, ktorý definovali ako jamais vu. Jav sa zvyčajne vyskytol približne po jednej minúte alebo po 33 opakovaniach, pričom vždy išlo o známe slová. Mnohí tiež po experimente tvrdili, že čím dlhšie jednotlivé slová písali, tým viac strácali svoj význam.

Vedci dodali, že s výskumom začali už na strednej škole. Vtedy si hlavný autor Christopher Moulin všimol, že počas vyučovania prestáva rozumieť slovám, ktoré písal do zošita. "Napísať a publikovať túto vedeckú prácu nám trvalo asi 15 rokov. V roku 2003 sme konali na základe domnienky, že ľudia sa pri opakovanom písaní slova budú cítiť zvláštne. Nakoniec nás však toto tvrdenie zaviedlo do slepej uličky. Preto nám to trvalo tak dlho," dodal tím.

Podobný fenomén však vedci skúmali aj pred viac ako storočím. V roku 1907 totiž jedna zo zakladateliek psychológie, Margaret Floy Washburn, zverejnila experiment s jednou zo svojich študentiek, ktorý ukázal podobné výsledky, aké mal Moulinov a O'Connorov tím. Táto práca hovorila o takzvanej "strate asociačnej sily", čo v podstate opisovalo slová, ktoré po čase stratili význam.